36.

30 8 28
                                    


Knihy...

V návale hnevu som ich hodil o ten sklenený stôl.

Rozbil sa.

Na rade bola stolička.

Tú som v návale hnevu hodil do zrkadla...

A hneď po tom som sa zrútil.

,,Prečo si ma opustil? To som bol až taký zlý priateľ?!? Tak už niečo konečne povedz! Ja viem že ma počuješ! Tak ma už tak netráp! A konečne sa ukáž že žiješ! Musíš žiť..."

Zaťahal som sa za vlasy, a poslednú vetu zašepkal.

Musíš žiť...

Neviem či to zvládnem Where stories live. Discover now