Neviem či to zvládnem

39.

List z kameňa som rozložil.

Kameň som nechal na posteli.

,,Asi sa divíš, prečo ďalší papier.
Potrebujem ti to vysvetliť.
Pamätáš si na prvý moment čo sme sa stretli? Nie? Pretože ja áno. Bolo to v parku. Stál si tam, ako obarený stĺp Jungkookie. Lúče slnka ti svietili na bledú pokožku, a práve to ťa robilo dokonalým. Čierne hebké vlasy na dotyk, ti viali v slabom vetre. Tvoj úsmev, ktorý sa ti rysoval na perách zakaždým, keď okolo teba prebehlo nejaké dieťa. Bol si nádherný. A to ma na tebe zaujalo. Pamätáš si náš prvý rozhovor? Bol to krásny okamih. Cítil som sa s tebou voľný. Vedel som, že práve s tebou prežijem svoj život až do konca. A prežil som. Bol to ten najkrajší život, aký si človek mohol priať. A naše poprvé? Bol si taký nervózny. Ale zvládol si to. Prvá oslava mojich narodenín? Bola nádherná. Nie kvôli darčekom a rodine. Ale kvôli tebe Jungkookie. Bol si všetko, čo som v živote potreboval. Ďakujem, že si so mnou strávil posledné roky života. Som ti za to vďačný. Počkám si na teba, až dokonca. Pretože...sa mi oplatí čakať. Si moja osudová láska. Milujem ťa dobre? Na to nezabúdaj. Prosím...neplač."

A to bola posledná kvapka Taetae.

Ja to tu bez teba nezvládnem...

Prosím...

Mám možnosť vrátiť čas?

Nie?

Pretože by som to rád urobil.