part 10

169 7 2
                                    

Keď som sa trocha ukľudnila, vstala som a šla som do svojej izby. Jaden šiel tiež do svojej izby. Obliekla som si Jadenové tričko a ľahla som si. Zobrala som si slúchadlá a mobil. Nedalo sa mi zaspať tak som vstala a šla do kuchyne. Napísala som odkaz pre ostatných a šla sa obuť. Keďže je zamračené, dala som si aj bundu a šla von. Pustila som si pesničky veľmi nahlas. Šla som domov. Keď som vstúpila, rozplakala som sa. Prechádzala som izbami. Všade boli naše fotky. To ma rozplakalo najviac. Šla som do svojej izby a tam si sadla na posteľ. Chcela som vstala odísť. No keď som sa postavila, zahmlelo sa mi pred očami a ja som pravdepodobne odpadla.

Jadenov pohľad:

Napadlo mi že by som zobral Madison na prechádzku. S úsmevom som vykročil do jej izby. No ona nikde. Znervóznel som. Rozbehol som sa do Jaylinej izby. Tam nebola tiež. Šiel som do kuchyne a tam som našiel papierik. Bol od Madison.

           Idem sa prejsť. Nebojte sa o mňa.         
                  Pôjdem možno domov.
            
                                                         Madison <3

Pre istotu som tam šiel. Nemal som moc dobrý pocit. Rýchlo som si obul topánky a odišiel. Keď som to našiel, zaklopal som. No nikto neotváral. Otvoril som dvere a boli otvorené. Prešiel som všetky izby. Už zostávala len jedna izba. Keď som tam vkročil, všimol som si Madison na zemi. Hneď som ju zodvihol a vzal si ju do náručia. Blízko máme nemocnicu tak som ju tam rýchlo vzal. Hneď keď ma uvidel lekár, doniesol posteľ. Položil som ju a lekár ju odniesol. Sadol som si na stoličku a čakal. Po pol hodine prišiel lekár za mnou. ,,Slečna je v poriadku. Keď jej dokvapká infuzia môže ísť domov" usmial sa a odišiel. Hneď som šiel do izby. S úsmevom sa na mňa pozerala. Zbožňujem ten jej úsmev..

Madison pohľad:

Prišiel do izby Jaden. Usmievala som sa. Hneď ku mne prišiel a objal ma. Ja jeho tiež. ,,Hrozne som sa o teba bál" objal ma ešte silnejšie. ,,Ty mne tiež" musela som sa usmiať. V Tom prišla sestrička. ,,Slečna Madison. Toto je váš?" Opýtala sa. Chcela som odpovedať lenže mi do toho skočil Jaden. ,,Som jej priateľ." Hneď som sa na neho pozrela. On sa na mňa len usmial. ,,dobre. Neviem či vám to lekár vravel, no keď dokvapká infúzia, môžete ísť domov. Bude treba potom vypísať papiere" usmiala sa a odišla. ,,Prečo si povedal že si môj priateľ?" Pozrela som sa na neho divne. ,,Pretože by som tu logicky ani nemal byť" povedal a zasmial sa. Ja s ním tiež.

It should never have happened .. |J.W|Where stories live. Discover now