part 11

171 7 3
                                    

Po hodine mi dokvapkala infúzia. Jaden šiel spísať nejaké papiere a šli sme domov. Vošli sme do domu a šli hneď do obývačky. Keď sme tam vošli, všetci plakali. Hneď keď nás uvideli, prišli za nami a objali nás. ,,Kde ste pre boha boli" pani Jessica sa viac rozplakali. ,,sadnite si" povedala keď sa odtiahla. Rýchlo si sadla. V Tom sa Jayla rozbehla hore a rozplakala sa. ,,Jaden. Náš ocino.. on..." Rozplakala sa ešte viac. Síce som ho nevídala moc často, no mala som ho rada. Rozplakala som sa tiež. Toto je už moc na mňa. Šla som za Jaylou. Keď som bola pred jej izbou, niečo sa rozbilo. Hneď som tam vbehla. ,,Jayla kľud. Noták" povedala som. Pozrela sa na mňa a plakala. Veľmi plakala. ,,Jayla prosím prestaň" povedala som. Všetko v izbe bolo rozhádzané. Jayla ku mne prišla a objala ma. Potom si ľahla a zaspala. Ja som jej zatiaľ upratala izbu a šla dole. Tam sedela pani Jessica a Jaden. Sadla som si pri pani Jessicu a objala ju. ,,To bude v poriadku. Uvidíte" povedala som a pozrela sa na Jadena. Stále plakal a pani Jessica tiež. Šla som hore do svojej izby a ľahla som si. Už už som zaspávala.  No do izby mi niekto prišiel. Otočila som a vo dverách som videla Jadena. ,,Môžem" opýtal sa. Ja som prikývla. Ľahol si ku mne a objal ma. Zaspali sme spolu v objatí.

Zobudila som sa na to, ako ma niekto hladil po líci. Otvorila som oči a videla som Jadena. Hneď som sa usmiala. On na mňa tiež. ,,Ideme sa najesť?" Opýtala som sa po piatich minútach. ,,Ja niesom hladný. Pokojne choď" usmial sa na mňa. ,,Keď nechceš ty, nechcem ani ja" povedala som a zasmiala som sa. Zrazu som počula hlasy dvoch osôb. Pravdepodobne Javona a pani Jessici. ,,Javon keby si mi ľahostajný, myslíš že by som tu s tebou bola?!" Vykríkla pani Jessica. ,,Ty môžeš zato že otec zomrel! Keby mu nevyčítal to že odišiel, bol by v poriadku! Dobre vieš že som ho mal najviac rád! Vedel ma pochopiť LEN on!" Zareval na pani Jessicu. Rozplakala som sa. Jaden ma objal a stiskol veľmi silne. Dal mi pusu na vlasy. Ked som sa ukľudnila, vytiahla som mobil a zavolala strýkovi. ,,Dobrý" povedala som. ,,Ahoj Zlatko." Povedal. Rozprávali sme sa ešte pol hodinu a potom som to zavesila. ,,budem si musieť ísť niečo kúpiť na pohreb" povedala som. Pohreb bude o 2 dní. ,,Pôjdem s tebou. Tiež si musím niečo kúpiť" povedal a vstal z postele. Ja hneď za ním. Šla som do kúpeľne a jemne som sa namaľovala. Obliekla som si čierne tričko ktoré mi dal Jaden a svoje čierne legíny. Dala som si svoju voňavky a urobila som si voľný drdol. Šla som za Jadenom a objala ho. Keď som sa odtiahla, obliekol si čierne tričko a šli sme dole. Tam bola pani Jessica. ,,Kam idete deti?" ,,Ideme do nejakého obchodu. Potrebujete niečo?" Usmiala som sa. ,,nie nepotrebujem. Užite si to" povedala a šla dole. Jaden šiel pre auto a ja som sa obúvala. Nasadla som do auta. Boli sme v nákupnom centre. ,,Ideme najprv nájsť niečo pre teba a naposledy pôjdeš ty si mnou." Povedal Jaden a jemne sa usmial. Šli sme do obchodu so šatami a našli sme tri pári. ,,Skús si aj tieto. Povedal Jaden. Boli to áčkové šaty nad kolená. Páčili sa mi. Hneď som si ich skúsila a ukázala sa Jadenovi. ,,Tieto si musíš zobrať" povedal. Ja som sa zasmiala a obliekla si to, čo som mala. Prišli sme pri pokladňu. ,,Bude to 24 eur a 58 centov." Vybrala som si peňaženku a chcela som zaplatiť. No v tom mi zabránila Jadenová ruka. ,,Ja to zaplatím" povedal a usmial sa. Potom sme šli do iného obchodu a tam sme hľadali nejaký asi oblek. Po pol hodine sme našli a šli sme domov.

          Ospravedlňujem sa za chyby :)))

It should never have happened .. |J.W|Donde viven las historias. Descúbrelo ahora