Jedna na dvoch

12. Koniec začiatku či začiatok konca

Y/n: Som už unavená takže už pôjdem spinkať.
Š: Dobré srdiečko, ja tu budem pri tebe
Y/n: Nie, nie, nie! Choď domov vidím že si unavený a nevyspatý nemôžeš byť hore 2 noci za sebou veď odpadnem.
Š: Ale kto bude pri tebe? Čo ak Juro utečie a znova ti ublíži?
Y/n: O mňa sa postarajú doktory a o Jura Policajti. Neboj sa a choď si domov pospať, zajtra príď a zase spolu strávime aspoň takýto deň
Š: Tak dobre teda, maj sa
Y/n: Ahoj bobiik
Ja som zaspala a Šimi išiel domov. Pri zaspávam som myslela na to ako som mohla nálepiek tomu idiotov Jurovi. Už som sa tým nechela trápiť tak som zavrela oči a do pár minút som zaspala. Ráno ma zobudila sestrička na to ako mi nesie raňajky.
Y/n: Ďakujem, Šimon tu ešte nie je?
S: Neviem o tom ale pôjdem sa spýtať na recepciu.
Y/n: Dobre ďakujem.
Dostala som svoj telefón takže som si pozrela či som nedostala nejaké správy a celkovo čo je nové. Všade na internete je to isté do okola. Už mi to začína liezť na nervy. Radšej som telefón odložila a začala si čítať knihu. Otáčanie strany za stranou ma po chvíli omrzelo. Začínala som sa nudiť, tak som napísala Šimonovi
Y/n: Prídeš?
Š: Jasné už som na ceste asi hodinu, sú extrémne zápchy.
Y/n: Okej ale skús sa ponáhľať.
Š: Ankoo budem v zápche čakať rýchlejšie 😂
Y/n: 😂
Do hodinky prišiel Šimi a zase sme sa rozprávali celý deň. Prišla doktorka a povedala....
D: Vyzerá to s tebou celkom dobre takže ak sa niečo nezmení, môžeš ísť zajtra domov ale je potrebné aby niekto s tebou minimálne mesiac bol 24/7
Š: Ja s tebou budem...
Vykríkol Šimon
Š: Teda pokiaľ budeš chcieť.
Ja som už len s nadšeným výrazom prikývla. Všetko bolo vporiadku, a tak sme na druhý deň šli domov. Šimi zo mňa neopustil oči a stále sa má pýtal či niečo nepotrebujem. Niekedy mi to síce liezlo na nervy, keďže nemám moc rada prehnanú starostlivosť no na druhú stranu...užívala som si to. Nebudem klamať občas som to možno trošičku zneužila heh ale nebolo to nič hrozné. Šimonko to robil rád a ja som bola šťastná že niekoho pri sebe mám. O Jurovi som odkedy je v base nepočula ani slovo. Vymazala som naše všetky fotky a videá aby som nemala každý deň na očiach to do akého dementa som sa zamilovala. A vlastne ani neviem prečo som ho vtedy na tom welness hneď po tom čo Šimi utiekol ignorovala. Asi to moje srdce vycítil hneď že je to debil alebo len mám dobrú intuíciu? To ostane otázkou navždy teda aspoň teraz to je otázkou. Zajtra to môže byť zodpovedaná minulosť alebo aj nezodpovedaná, zabudnutá a bezvýznamná veta. Radšej to už neriešim aaaa v ušiach som započula otravný zvuk. Po chvíli som zistila že to bol ten otrasný budík, ktorý má za potrebu mi každé ráno ničiť môj vzťah s posteľou.
Y/n: To bol celé len sen??!!!
Vykríkla som a z kuchyne sa ozvali moji bratia.
Šimon: Čo vrieskaš, nenecháš svojho brata ani sa v kľude najesť.
Juro: Presne si sa s koňom zderila či čo? Nikoho nezaujímajú tie tvoje pošahané sny...

A toto je koniec. Ďakujem za každého jedného čitateľa môjho príbehu. Ďakujem za všetku podporu. Ste úplne skvelá komunita. Plánujem písať aj iné, ďalšie príbehy no prezradím vám že plánujem spraviť pokračovanie teda Jedna na dvoch 2
⭐VOTE PRE ĎALŠIE PRÍBEHY⭐