„Srdce je podobné gitarovým strunám. Keď sú moc voľné, nevydajú ani hlásku. Musíš ich napnúť takmer k prasknutiu, až vtedy vydajú melódiu, ktorá zasiahne tvoje ušné bubienky. Keď som prvýkrát stál na pódiu, tak nie len že som stál za prd, ale bol som úplne stuhnutý. Strašne som to pokašľal. Ale bolo to aj ohromne vzrušujúce."
„Akoby tieto situácie stále využíval, aby ma konečne nadobro opustil. Ako by sa mi snažil povedať, že ma nepotrebuje a navždy ma vytlačiť z jeho sveta. Prečo? Pokiaľ ma už nechceš... Tak prečo stále prijímaš moje pripútanie k tebe? Pokiaľ ti je ľúto mojich pocitov, prečo sa ma snažíš odhodiť? Chcem ťa držať. Chcem utiecť. Chcem sa toho vzdať. Ale proste ťa nemôžem opustiť, chcem sa ťa dotýkať. Až príliš to bolí."