Nepoznané

Vízia

Až nedávno som si začal uvedomovať chybu, ktorú som spravil tým, ako žijem. Mohol som viesť normálny život, možno si nájsť vzťah alebo venovať viac času práci a vzdelaniu, no nechcel som. Teraz už je to aj tak jedno. Po poslednej skúsenosti si viac niesom istý svojim zdravým rozumom.

Neviem rozoznať, čo je skutočnosť a čo len výplod mojej hlavy. Či sa ku mne vesmír naozaj pokúša prehovoriť, tak ako som si sprvu myslel. Ale ešte predtým, ako vám prezradím, čo mi odhalila moja posledná vízia vám musím načrtnúť, čo viedlo k môjmu mentálnemu rozpoloženiu a ako ku všetkému došlo. Čas už nevnímam ako kedysi, no príde mi to ako niekoľko rokov dozadu.

Vtedy som bol úplne obyčajný mladý muž s úplne obyčajným životom. Mal som blízkeho priateľa. S ním som trávil väčšinu času. Poznali sme sa od skorého detstva a popravde, nemal som žiadneho bližšieho človeka ako bol on. Jedného dňa mi začal hovoriť o istých látkach, ktoré majú pri nadmernom užívaní otvoriť a posunúť ľudskú myseľ na nepredstaviteľnú úroveň, ukázať to, čo bolo pred človekom skryté tisícky rokov dozadu a dovolia mu zažiť neuveriteľné a nepochopiteľné. Sám niektoré z týchto substancií skúšal a potvrdil mi svoje teórie. Aj ja som si všimol postupné zmeny v jeho správaní a predtým som ich nedokázal k ničomu zaradiť.

Povedal mi o svojom pláne. Viedol si zápisník, v ktorom mal podrobne zaznačené dátumy a svoje zážitky. Mal preštudovaných niekoľko kníh ohľadom spiritualizmu, týkajúcich sa práve týchto látok. Ďalej mal v zápisníku aj dátumy do budúcna, kde sa chystal postupne zvyšovať dávky. Po prečítaní jeho záznamov som bol ohromený. Ponúkol sa, že ma zasvätí do svojej činnosti, aby sme aj naďalej mohli rozumieť jeden druhému na rovnakej úrovni. Ľutujem že som sa nechal zlákať na niečo také. Kiežby som mohol vrátiť čas a toto rozhodnutie zmeniť.

Postupne ma viedol, učil ma ako vydržať zmeny mysle bez toho, aby som prišiel o rozum. Niekoľko týždňov som nepociťoval nič zvláštne, teda ak som nebol pod vplyvom. Vtedy som začínal naplno využívať svoje zmysly, všímal som si aj ten najmenší pohyb, počul aj zvuky na prahu počutia a cítil prepojenie so svojim okolím. Na chvíľu som sa prepojil s prostredím okolo mňa a stal sa jeho súčasťou. So svojím priateľom sme podnikali dlhé výlety do okolitých lesov a strávili tam aj celé dni. Neskôr som v sebe odhalil schopnosť vnímať aj to, čo bežný človek nedokáže. Farby, ktoré nedokážem opísať, piesne, ktoré by nedokázal naspievať žiadny človek, vnemy a emócie, ktoré som nikdy predtým nepociťoval. Dokonca som sa naučil úplne vyradiť 5 ľudských zmyslov a namiesto nich sa riadiť úplne inými. Už od začiatku som vždy počul hlasy, neznáme a nezrozumiteľné, akoby niekde v diaľke alebo za rohom. Niekto hovoril, raz žena, inokedy muž alebo dieťa. Nikdy som neostal v úplnom tichu.

Sprvu som hlasy ledva vnímal, zabúdal som na nich až kým sa znovu nečakane nespustili. Avšak čím viac som pokračoval a zvyšoval dávky, tým bližšie a zreteľnejšie sa javili. Priateľ mi povedal, že je to na dobrej ceste a tak to má byť. Vraj ich neskôr začnem počuť ich aj bez toho, aby som niečo užil. A potom, po nejakom čase dokonca uvidím aj ich zdroje a budem sa s nimi môcť dokonca aj rozprávať a naslúchať ich slovám. Bol som rád, že mi dopredu vysvetlil aby som sa nebál ich vzhľadu a ani situácii, keď pri mne nečakane objavia.

Naozaj, po niekoľkých mesiacoch to prišlo. Hlasy boli stále bližšie a bližšie. Začínal som im aj rozumieť. Hovorili vlastným jazykom, ktorý som nečakane rýchlo pochopil. Vídal som ich pokrútené čierne siluety, pripomínajúce tiene (narozdiel od nich však mali trojrozmernú podobu), ako sa ku mne pomaly približujú čoraz viac. Najprv sa vždy schovávali za rôzne rohy alebo na strechy domov a zakrádali sa smerom ku mne. Ako mi bolo vysvetlené, tieto bytosti sú veľmi opatrné a konfrontáciu s nimi potrebujete získať ich dôveru. Môžu vám povedať naozaj všeličo. Vidia všetko a dokážu vám aj poradiť. Keď sa mi nakoniec podarilo s nimi naviazať kontakt, začal som ich vídať bez akejkoľvek pomoci. Často mi ukazovali rôzne vízie, ktorým som nerozumel a nedokážem ich ani opísať.

Dialo sa mi to aj počas obyčajných činnosti, v práci alebo doma. Ľudia v mojej blízkosti mi neskôr hovorili, že som na chvíľu stratil vedomie. Po prebudení som si svoje vízie nepamätal. Naďalej som zvyšoval svoje dávky a čierne postavy som stretával aj vo svojich snoch, ktoré v mojej hlave trvali občas aj niekoľko dní. Priateľ mi prezradil svoju teóriu, podľa ktorej by sme mohli dosiahnuť dokonalosť ako živé bytosti. Mohli by sme vnímať vesmír na všetkých existujúcich frekvenciách. Substancia, ktorá nás do tohto stavu mala dostať bola však príliš silná.

Niekoľko dní naspäť mnou otriasla strašná správa. Cez telefón mi oznámili, že sa predávkoval. Dni po tom patria k mojim najtemnejším. Dospel som k teórii, že ak budem pokračovať v jeho ceste tak ako si to prial, mohol by som s ním nadviazať kontakt. Pripravoval som sa na užitie drogy, pod vplyvom ktorej prišiel o život. Nechcel som to však urobiť hneď. No deň predtým sa stal spomínaný incident, ktorý ma pravdepodobne úplne pripravil o rozum. V noci, ako som spal som mal novú víziu. Ležal som na posteli, keď som si všimol tiene, ako sa ku mne približujú a ja som sa nemohol pohnúť. Nepanikáril som, veď tento pocit som dobre poznal. Keď už sa skláňali nad mojim nehybným telom, jeden z nich sa dotkol môjho čela.

Chladný dotyk vystrelil moju dušu do neuveriteľných diaľok. Mal som pocit, akoby som sa mal každú chvíľu rozpadnúť na prach, okolo mňa vírili neznáme farby v nadsvetelnej rýchlosti. Nevedel som kde sa nachádzam, keď som konečne precitol. Plával som čiernym vesmírom. Všade len čiernota, nevidel som ani hviezdy. Tam sa mi naskytol pohľad na niekoľko obrovských objektov, usporiadaných do kruhu, ktorých účel som najprv nepoznal. Absencia fyzického tela mi však dovolila preskúmať ich zvonku aj zvnútra.

Boli to schránky, ktoré umožňovali život tým vnútri. V každej schránke bola jedna bytosť, ktorých podoba je pre bežného človeka nepochopiteľná. Pulzovali a neustále menili svoju podobu skrz dimenzie, komunikovali spolu akýmsi jazykom, pripomínajúcim vrčanie motora. Zistil som, že takto usporiadaný v kruhu sa pripravujú na akýsi rituál. Tak isto ako ja ním chceli dosiahnuť dokonalosť pre svoju rasu. Ich civilizácia sa o to pokúšala už milióny rokov, avšak nikdy neuspeli.

Vybrali si spomedzi seba toho najstaršieho. Ten vystúpil z kruhu až do jeho stredu. Rituál sa začal. Ostatní sa pustili do akéhosi spevu, ktorý znel skôr ako priestorové vibrácie. Upriamil som pozornosť na toho v strede. Do jeho schránky začal prenikať neznámy plyn, ktorý ho úplne pohltil. Plyn prinútil jeho fyzické telo meniť podobu, najprv pomaly a postupne, no čím ďalej, tým viac naberala transformácia na intenzite. Menil sa na iné bytosti, dokonca na predmety. Už len pohľad na to vo mne vzbudzoval odpor.

Nedokážem si predstaviť to utrpenie a bolesť, aké tá bytosť musela zažívať. Jej krik bol strašný, rezonoval všetkými zúčastnenými. Po niekoľkých minútach už som nevedel určiť, na čo sa vlastne dívam. Nakoniec sa podoba konečne ustálila, ale to už bola bytosť mŕtva. Nevydržala nápor neustálych premien. Mŕtvola už nepripomínala to, čo za živa. Vyzerala skoro ako figurína človeka, avšak tak čierna, že pohlcovala svetlo, ktoré na ňu dopadalo. Tiahli sa po nej zlaté, ligotavé praskliny. To už ma moje telo začalo ťahať späť na Zem. Odmietal som, chcel som zistiť viac, ale nedokázal som to. S krikom som otvoril oči. V polosede som sťažka vydychoval. Nedokázal som spracovať, čoho svedkom som sa práve stal. Posledné, na čo si z tej noci pamätám je, ako som vyčerpaný omdlel s pocitom, že umieram.