Brat [BVB-FF]

1.

Sedim na sedadle spolujazdca . Zo sestrou ideme domou . Hudba nam reve. Ja mam ruku vonku z auta a uživam si jazdu. Moja sestra je ta naj sestra . Ale zrazu buchod a už vydim len ako sa auti pretočilo a mna vytahuju a sestra už vybuchuje v aute .
,,Ááááá!" Vykriknem z spanku a cela som stotena a vystrašena. Už je tomu mesiac a ja stale neviem spavat. Ja zato možem. Ja som bola na tej blbej oslave . Ja som volala sestre nech premna pride . Ja zavšetko možem. Nik ini len ja. Posadim sa a prehriabnem si vlasi. Hned sem nabehne mama a otec.
,,Klud len zasa " poviem a davam doseba už lieky abi som znova zaspala .
,,Dobre rak mi idem spat " povedia mi ale viem že už nazaspia ani jeden. Ja si zapnem telku a hned namna pride naval slz. Davam si na usta ruku abi nebolo počut tie moje vzliky. Pozrem sa na svoj stolik. Je tam fotka mojej sestri. Volala sa Dominika a bola odomna staršia o 5 rokov. Teraz by mala 25. Ja mam 20 a končila by som teraz školu. Ale lenže som prerušila študium lebo som to nezvladala. Ani psychycky a ani fizicky. Mala červene vlasi a modre oči ako ja. Bola vesela . Dokonca aj moje fialove vlasi mi ona farbila a potom nadavala že ma zadrbane ruky. Vždy ma vedela priviest k nervam ale aj rozveselit. Ona bola všemohuca. Aj ked sme boli rozdielne boli sme sestri . Vždy mi dovolila unej spat. Lebo ja som nevedela spavat. Vždy ma vedela upokojit a nakonec som zaspala. Ale teraz ani po tich najsilnejšich liekoch ledva zaspim.

Rano sa zobudim až o 10 . Vylezem z posteli a hned idem do obivačky. Sestrine dvere su zatvorene na kluč. Ja som ich sama zatvorila. Je tam všetko ako nechala. Sadnem si za stol a pozdravim rodičou. Je vykend takže su doma. Naranajkujem sa. Teraz sa vam predstavim . Volam sa Veronika Black ale volju ma Roxy okrem sestri. Ta ma volala šuna a ja ju čuna. Mam 20 rokov. Modre oči , fialove vlasi a som velka fanušička BVB , Slipkont atd. Bola som vesela až do nehodi. A okrem tohi nič viac osebe nemam čo povedat.
,,Roxy vnimaš ?"opita sa ma mama.
,,Už hej " poviem a pozrem sa nanu.
,,Dnes pride navšteva. Poznaš ho , vydela si ho už , a maš ho aj v telefone a aj v izbe " povie mama a chyti otca za ruku a usmeju sa naseba.
,,Čo ? Kto to je ?" Opitam sa.
,,Tvoj brat. Viac znas už nedostaneš len tolko že on otebe vie všetko a preto nebyva snami lebo som ho čakala moc skoro a museli sme ho dat na adopciu " povie mama a ja sa nanu smutne pozeram. Nebudem sa nanu hnevat. Vysvetlila mi to. Muselo ju to bolet. Vydim to nanej. Na ludoch viem vyčitat ako sa citia. Moj dar. Idem do izbi ale najprv sa zastavim u sestrinej fotke a uteče mi jedna slza. Zatrasem hlavou a idem do izbe. Vytiahnem si žaluzie a trošku to tu upracem. Potom si lahnem na postel a pustim si hudbu a len spominam.

Ahojky. Moja nova story. Dufam že bude pačit. Na fotke je Roxy .