Please talk with me...

Three

Bola zase na svojom mieste, vlny mora boli vysoké občas prešli aj po jej bosích nohách piesok jej pošteklil nohy milovala ten pocit voľnosti. No niečo ju trápilo chlapec, ktorý jej robil spoločnosř v škole. Páčilo sa jej, že o ňu  mal niekto záujem aj keď to na sebe nedala vidieť. "Ahoj, vedel som, že ťa tu nájdem, "ozval sa hlas pre ňu veľmi známy. "Hľadal som ťa,"povedal Lukas. Bolelo ho čo i len pomyslenie ,že nikdy nebude počuť jej hlas.

Z pohľadu Lukasa: 

Ako asi bude znieť jej hlas? Bude jemný, nevinný, silný alebo bojovný? Nevedel som si to domyslieť. Trápilo ma to, že nechce prehovoriť, čo sa jej stalo a najme prečo nehovorí. Najčastejšia otázka bola či vôbec niekedy prehovorí. 

Z pohľadu Jenny: 

Vedela som, že túži po poznaní môjho hlasu a dôvodu prečo mlčím. Videla som to v jeho hnedých očiach. Mal ich krásne ako čokoládky. Sadol si vedľa a preťal ticho: "Viem, že mi asi nič nepovieš a asi v blízkej budúcnosti nezačujem tvoj hlas. Ale som s tým zmierený nehodlám sa vzdať nádeje." Neverila som tomu čo hovorí no pohľad do jeho oči ma presvedčil. Vytiahol malý papier a pero a podal mi ho. "Počul som, že cez výkend tu budú kolotoče tak som si povedal, že by som tam s niekym išiel a kedže si jediná s ktorou tam chcem ísť. Rozhodol som sa ťa pozvať. Takže išla by si tam so mnou?" dohovoril. "Nemusíš nič hovoriť len mi napíš odpoveď na papier." usmial sa na mňa. Pozrela som sa pred seba slnko už pomaly zapadalo prečo tam chce ísť so mnou čo stoho bude mať? Veď celý čas len mlčím nieje so mnou žiadne reč. Prešla som pohľadom z oblohy do jeho očí a potom po papieri. Keby som tam išla uvedomil by si,že so mnou nieje žiadna reč a odišiel by. Keby som mu napísala nie otravoval by ma ďalej a nemyslím si, žeby mi tak skoro dal pokoj. Rozhodla som sa pre áno. Otvorila som pero a napísala *Prečo ja?* a ukázala som mu ho. Výťazne sa usmial ale keď zbadal čo je tam napísane usmev mu zamrzol pozdychol si: "Prečo ty? Pretože ťa chcem spoznať od prvej chvíle si sa mi zapáčila už od vtedy som ťa chcel mať za kamarátku. Keď som sa k tebe prihovoril po prvý raz zvlášne si sa na mňa pozrela bola si nádherná zamiloval som si ťa. Prosím urob to pre mňa a poď tam so mnou," dohovoril.  Zmätene som sa naňho pozrela čo mám robiť? Myšlienky vo mne sa miešali no aj tak som na papier napísala áno už len stoho dôvodu, že mi prišlo ľúto. Keď to uvidel krásne sa usmial. Zafúkal silný vietor až som sa striasla a tým prerušila očný kontakt s Lukasom. Akoby mu niečo bliklo v hlave a hneď si dával dole bundu ani som sa nenazdala a mala som ju na sebe . "Určite ti je zima,"povedal a usmial sa, pravda bola, že mi nebola zima kvôli večernému vzduchu ale kvôli jeho prítomnosti.

"Môžem sa ťa niečo spýtať?" hlesol.

Neodpovedala som mu nenapísala nič napapier ani nekývla hlavou nehcem aby sa ma niečo pýtal.

"Aj keď si mi nedala odpoveď, spýtam sa ťa to, vadí ti moja prítomnosť?" nervozne sa poškrabal na zátylku. Vadí mi jeho prítomnosť? To v žiadnom prípade! Hoci sa z jeho prítomnosti trasiem ako ratlík, nevadí mi, určite si myslí, že mi je zima čo mi vyhovuje. Na nesúhlas toho,že či mi vadí som potriasla hlavou. "To ma teší, " vyceril ten jeho Hollywoodsky úsmev.