Morningstars devils

Časť štvrtá- Spomenula si si?

Ráno som sa zobudila a pretiahla som sa. Pozrela som sa okolo a Lucifer ležal vedľa mňa. Usmiala som sa a objala som ho. On si ma k sebe pritiahol a ja som vydýchla.

,,Dobré ráno."
Povedal mi a ja som sa usmiala.
Po chvíli som sa postavila a obliekla som sa. Šla som preč a Lucifer šiel za mnou. Prechádzala som sa po meste a všetci muži sa ma mňa otáčali a ja som sa pozrela koho by som si mohla omotať okolo prsta. Dnes je párty v Luxe tak som sa celkom tešila. Vždy sme tam mali úžasné párty.

,,Lucifer..rozmýšľala som, mala by som sa vrátiť do pekla. Myslím, že by som sa potrebovala regenerovať a ja vážne nechcem byť smrteľník."
Povedala som mu a on sa zastavil. Pozrela som sa mu do očí a on ma objal. Ja som vydýchla a objala ho tiež.

,,Dáme ti krídla a môžeš ísť, ale nesúhlasím s tým."
Povedal mi a ja som sa Zasmiala.

,,Pôjdem sa prejsť, chcem byť chvíľu sama."
Povedala som mu a on prikývol a ja som po pobozkala ma tvár a šla som od neho preč. Zašla som za roh a narazila som do muža. Skoro som spadla na zem, ale on ma chytil. Pozrela som sa na neho a usmiala som sa. Bol to on, Klaus zo včera. Vyrovnal ma a ja som sa usmiala.

,,Krásne stretnutie."
Povedala som a Zasmiala som sa. On sa usmial a mnou prešla vlna. Ja dom ho poznala. Poznala som ho. Videla som ho keď sa stal Hybridom. Videla som celý rituál a sledovala som ho. Celý ten čas pokým som neprišla na zem. Ja som nás sem poslala lebo som vedela, že je tu. Rýchlo som sa pozrela okolo a začínala som byť v strese. Moje oči malo zrazu červenú farbu a Klaus odo mňa odstúpil. Zrýchlene som dýchala a on ma chytil za ruku, ale hneď ma pustil. Popálil sa na mne, rýchlo som sa oprela o stenu a začínali sa mi vybavovať všetky spomienky. V pekle som bola hrozne dlho a ja som videla všetko. Jeho narodenie, narodenie jeho súrodencov, smrť malého Henrika, ako si to Klaus vyčítal, ako sa prvý krát premenil a jeho otca.
Zviezla som sa po stene dolu na zem a zašla som si rukami Do vlasov.
Znova to na mňa prišlo, celé moje telo bolo v jednom ohni a spomienky sa objavovali ďalej. Celá jeho rodina, to ako ich Mikael lovil, to ako je New Orleans ich domov. To ako sa stal hybrid, to ako sa ho snažili zabiť. To ako zabodával svojich súrodencov.
Všetko, úplne všetko.
Keď to konečne prestalo pozrela som sa na neho a on klačal predo mnou a ja som sa nadýchla.

,,Spomenula si si, Melí?"
Toto pomenovanie používa iba jeden jediný človek. Amenadiel. Postavila som sa a pozrela som sa okolo a uvidela som ho na druhej strane uličky.

,,Na čo ti bolo toto dobré?!"
Skríkla som na neho a ja som už nebola ja. Šla som k nemu a on roztiahol krídla a ja som sa zastavila.

,,Aby si si ho zobrala zo sebou do pekla!"
Povedal mi a ja som polkla.

,,Nikam sa nechystám!"
Povedala som mu a on spravil krok ku mne. Vyrovnala som sa a on sa pozrel na Klausa, ktorý stále klačal. Vybral sa smerom k nemu a ja som sa zaprela o jeho hruď rukou.

,,Jeho sa nedotkeš!"
Povedala som a pozrela som sa mu do očí. Mala som pocit ako keby som ho mala ochraňovať a za to všetko môže Amenadiel. Bola som si tým istá. Nemohlo sa to len tak vybaviť v mojej mysli. Odhodila som Amenadiela a on narazil do steny.

,,Hovorím ti necháš ho na pokoji!!"
Skríkla som na neho, on privrel oči a odletel preč. Klaus sa postavil a obzrel sa okolo. Keď ma uvidel pozrel sa na mňa a pred seba. Nechápal ako som sa mohla dostať sem.

,,Môj brat, ktorý vie spomaliť čas."
Prevrátila som očami a usmiala som sa.

,,Čo sa ti to stalo?"
Spýtal sa ma a ja som mu to šla povedať, ale myslela som, že takto to bude zaujímavejšie. Šla som za ním a pozrela som sa mu do očí.

,,Chcem aby si šiel so mnou na raňajky a na toto zabudol."
Dívala som sa mu do očí a objavili sa v nich malé plamene. Musela som sa trochu namáhať. Bol pôvodný a on je iný ako ľudia okolo. Otočil sa a šiel so mnou preč.
Nechápala som ako toto mohol Amenadiel urobiť, on nemal takú moc aby toto dokázal, ale prečo som na všetko zabudla. V pekle som si to pamätala a keď som prišla na zem nič. Musela som na to prísť..