Ráno, keď som vstala, som sa tak ponáhľala do práce, až som zabudla urobiť raňajky. Nie len sebe, ale aj manželovi. To by nemusel byť problém, ale on je na to veľmi háklivý a vie, že keď sa to stane, tak niečo nie je v poriadku.
Panebože, ty si tak hlúpa. Teraz ťa bude podozrievať a bude vedieť, že sa niečo deje.
Celú noc som myslela na to, že sa s P musím porozprávať. Nemohla som to nechať len tak, vysvetlím jej, prečo som urobila to, čo som urobila budem dúfať, že to pochopí.
Rýchlo som sa dala dokopy a vyrazila som do školy. Po ceste som si v hlave plánovala, čo jej poviem, ale všetky moje monológy boli hlúpe a neuveriteľne naivné.
Vošla som zadným vchodom do budovy modernejšieho typu. Ocitla som sa na širokej chodbe plnej hlučných žiakov. Vždy, keď som na nich pozrela, zahrialo ma pri srdci. V takýchto chvíľach som si spomenula, prečo som si vybrala toto povolanie. Vidieť mladých ľudí plných nádejí a snov, ako síce s veľkou nevôľou, ale predsa chodili do školy získavať nové vedomosti a skúsenosti, o ktorývh si teraz myslia, že sú im zbytočné, ale raz ich využijú. Tu sa však odohráva ich mladosť, tu sa stretávajú s blízkymi a presne to ma vždy napĺňalo.
Prešla som bočnou svetlom z okien ožiarenou chodbou, až ku schodom smerom k mojej pracovni. Vyšla som hore a vytiahla kľúče, aby som si odomkla dvere. Pozrela som na kožené dvere vedľajšej miestnosti, či v nich náhodou nezazriem kľúče, aj keď som vedela, že dnes chodí vždy neskôr.
Samozrejme, neboli tam, tak som s miere sklonenou hlavou plná zármutku vošla do riaditeľne.
Keď som prešla dvermi, ocitla som sa v útulnej "predizbe", čo bola kancelária mojej sekretárky. Mala to tu veľmi pekne vyzdobené. Na pracovnom stole oproti dverám mala vystavenú orchideu v črepníku spolu s nejakým druhom tropického izbového kvetu. Napravo sa nachádzala polica s množstvom fasciklov a zakladačou, v ktorých sme uskladňovali rôzne dokumenty a správy. A zamozrejme mala tam aj pohodlný kožený gauč v odtieňoch sivej farby s malým konferenčným stolíkom.
Prešla som dvermi do mojej kancelárie a ako prvé mi padol pohľad na Zuzku.
Ako vždy ma povzbudil pohľad na ňu. Ona je presne tá jediná stála vec, na ktorú sa dokážem spoľahnúť. Narozdiel od niekoho iného.
Akoby som ju v tej chvíli privolala, rozrazila dvere a svojím typickým rýchlym krokom podišla ku mne. Pozrela som sa na jej útlu postavu, ako sa bleskovo blíži ku mne a otvorila som ústa.
"A-Ahoj," vyšlo zo mňa.
"Ja viem, čo si musíš myslieť, ale vedz, že som to tak nemyslela. Ja ťa naozaj nechcem do ničoho nútiť, len vieš, aký bol včera deň..."
"Prosím, neospravedlňuj sa. Ja viem, ako si sa musela včera cítiť, nebolo to nič príjemné."
Nastala chvíľa ticha, kedy ani jedna z nás nevedela čo povedať. Zahľadela som sa do jej belasých očí, ale nič som z nich nedokázala vyčítať.
"S tebou to nikdy nie je nepríjemné," vydýchla.
Zachytila som jej úprosný pohľad. Nemôžeme to urobiť, máme svoje zodpovednosti. Mám manžela, ktorý ma miluje, a ktorého mám rada, máme našu školu, ktorej by takýto typ vzťahu len poškodil. Obe sme dospelé ženy, dokážeme sa predsa ovládať nesmieme podľahnúť svojim túžbam.
"Nesmieme to urobiť," zašepkala som, keď som zachytila, ako sa ku mne približuje.
"Áno, nesmieme," odvetila a prekonala vzdialenosť medzi našími perami.
Poddala som sa pokušeniu, podľahla som jej dotyku a pobozkala som ju. Naše pery po sebe plynulo kĺzali akoby boli pre seba stvorené. Ruky som jej položila na krk, pritiahla som si ju bližšie a pobozkala ju vášnivejšie. Ona mi svoje ruky položila na pás a pritisla ma ku stene. Z úst mi od vzrušenia unikol ľahký povzdych, ktorý zachytila a zacítila som jej úsmev. Skĺzla mi perami na krk a rukami na boky. Pri tom dotyku ma obliala horúčava. Ako dlho som snívala o takejto chvíli, už ani sama neviem. Vedela som však, že bez ohľadu na to, aký zlý nápad to je, nechcela som, aby prestala. Preto som jej prstami skĺzla na len šiat a pomaly som jej ich začala dvíhať.
"Počkaj," povedala zadychčane. Zľakla som sa, že som zašla príliš ďaleko, pretože prešla k dverám. Potom som si však všimla, že ich len zamkla a podišla späť ku mne so širokým úsmevom.
Pritiahla si ma k sebe a oprela ma o stôl so Zuzkou. Pomaly mi nadvihla tričko a celý čas mi pritom hľadela do očí. Tričko skončilo na zemi a po chvíli sa pri ňom objavila aj moja podprsenka. Keď mi prsty položila na pokožku blízko mojich pŕs, vášnivo ma pobozkala. Bruškami prstov krúžila po mojich prsiach, približovala sa k bradavke, a keď ju dosiahla, tichučko som zastonala. Začala sa s ňou hrať, stláčať ju, potom ju vzala do úst a pohrávala sa s ňou s jazykom. Rukou prešla k druhej bradavke, ktorej venovala rovnakú pozornosť ako tej prvej. Telom mi prechádzali vlny horúčavy a z úst mi vychádzali tiché stony.
V takej chvíli sa perami vrátila späť k mojím ústam a rukami prešla k mojim nohaviciam. Postupne rozopla gombíky, jeden po druhom, až mi nakoniec stiahla nohavice z nôh a hodila ich k dávno zabudnutému tričku. Nadvihla ma na stôl a kľakla si na kolená medzi moje stehná. Prstami mi zľahka prechádzala po pokožke na vnútornej strane stehien a približovala sa presne k tomu miestu, kde som ju najviac potrebovala. Už som to takmer nedokázala vydržať, keď ma presne v tej chvíli pohladila po klitorise. Musela som sa hryznúť do pery, aby som nahlas nezastonala. Zľahka mi tam prechádzala prstami, keď som zacítila ako mi sťahuje spodné prádlo z nôh. Snažila som sa jej pomôcť, aby sa čo najrýchlejšie ocitlo mimo mojej pokožky, a keď sa nám to podarilo, cítila som ako do mňa vošla prstami. Neudržala som sa a nahlas som zastonala. Zdvihla pohľad, široko sa na mňa usmiala a priložila si prst k perám na znamenie, že musíme byť potichu. Pomaly mi prstami vchádzala dovnútra, zatiaľčo druhou rukou mi hladila klitoris. Zakláňala som hlavu a hrýzla som si peru, aby nás nikto nepočul. Cítila som, ako sa vo mne postupne dvíha napätie, ten pocit, ktorý som myslela, že už nikdy nepríde. Zrýchlila tempo, prstami do mňa vchádzala tak rýchlo, až som sa neudržala a v prudkej vlne som vyvrcholila. Bola som rada, že som sedela, pretože som sa začala celá triasť. Pozrela som sa dole a videla som, že P na mňa hľadela svojím vášnivým avšak starostlivým pohľadom. Prstami som jej zľahla prešla po líci, aby som ju ubezpečila, že je to v poriadku. Potom som jej vošla do vlasov a pritiahla si jej tvár bližšie medzi svoje stehná. Jazykom mi jemne prechádzala po klitorise, rukami mi roztiahla pysky, aby mala lepší prístup a začala ma celú lízať. Zaborila som jej prsty hlbšie do vlasov a od vzrušenia som zaklonila hlavu. Ešte nikdy v živote som nezažila takýto pocit. Bolo to tak intenzívne až to takmer bolelo, ale vedela som, že ak by to prestalo, tak by som sa zrútila. Potrebovala som ju, uvedomila som si. Už nikto iný mi nikdy takýto pocit nezopakuje.
Do úst si vtiahla môj klitoris a prstami do mňa opäť vstúpila. Bol to neuveriteľne úžasný pocit. Z mysle mi zmizli všetky obavy, všetky starosti a jediné, na čo som sa dokázala sústrediť, bol jej jazyk na mojej pokožke a jej prsty vo mne. Opäť sa vo mne budovalo napätie, a keď zrýchlila tempo, netrvalo dlho a vybuchla som. Prešla mnou vlna ešte intenzívnejšieho orgazmu ako ten predošlý. Musela som si zakryť rukou ústa, aby nikto nepočul moje hlasné zastonanie.
Vtedy sa na mňa zadívala spomedzi mojich stehien, zľahka ma tam pohladila ešte poslednýkrát, postavila sa a nežne ma pobozkala na pery.
"Milujem ťa," vydýchla mi do úst.
"Aj ja ťa milujem," zašepkala som a zadívala som sa na jej nádhernú usmievavú tvár.Notes: Ďakujem vám, ak ste to psychicky zvládli a prečítali to celé od začiatku do konca.
![](https://img.wattpad.com/cover/310523892-288-k501119.jpg)
YOU ARE READING
PxA
FanfictionToto *nie* je fanfikcia na riaditeľku a jej zástupkyňu. Dlhé dni plné práce, avšak našťastie na to nie je sama. Má pri sebe oporu, ktorá jej pri všetkých problémoch pomáha. Už dlhé roky sú kamarátky. Keď sa však v jeden večer zdržia trochu dlhšie a...