Stala na balkóne, svojho bytu. Fajčila cigaretu. Užívala si ju. Hlboký nádych dnu, potom von. Bola sama. Ako stále. Nič nové, nič čo by jej ubližovalo.
Jej prítomnosť zdieľali tisícky okien činžiakov, ktoré boli rovnaké ako ten, v ktorom bola ona. Bola noc. V niektorých oknách svietilo žiarivé oranžové svetlo, ktoré sa dalo spozorovať už z diaľky. Takých okien, boli tisíce. Čo tisíce, viac. Boli všade.
"nie si ničím výnimočná" zašepkala si popod nos. Pomaly zahasila špak, do popolníka. V myšlienkach jej prebehla spomienka, keď ako malá prirovnávala život, vzťahy, k cigaretám. Ako veci užívaš, a potom zrazu skončia. Niekedy ti to začne chýbať, niekedy ju nechceš ani dokončiť lebo ti stačila.
Cítila ako jej mráz prebehol po chrbte keď zafúkal studený vietor. No náhle sa uvoľnila. Lebo vedela, čo presne prišla spraviť. Vytiahla zbraň, ktorú už mala nabitú v pravej ruke. Priložila pred čelo. Zatvorila oči. Hlboký nádych dnu. "moja cigareta sa uhasila"
YOU ARE READING
krátke poviedky
Short Storypoviedky v ktorých skrývam hlbší význam, moja psychologicka mi doporučila písať príbehy tak tu som :) používaj predstavivosť keď čítaš
