Citáty

Smutná poézia o láske

Chcem sa vrátiť do tých čias,
kedy som nepotrebovala nič viac,
kedy som som nemala žiadne starosti,
iba s tebou chvíle radosti,
teraz je to všetko preč,
sama som si vrazila do srdca meč,
teraz to srdce iba plače a čaká,
či sa ešte krásne časy vrátia...

Z jednej slzy stala sa už mláka,
mláka, ktorá na lásku čaká.
Lásku, ktorá bude pravá,
lásku, čo ma do "pozemského neba" zláka.

Vždy mi slza spadne,
keď pomyslím na tvoje dlane,
na tie, ktoré som navždy držať mohla,
avšak na nič som sa nezmohla,
teraz to môžem len ľutovať,
a z diaľky ťa s ňou sledovať.
Kiežby som to mohla vrátiť,
a pokúsiť sa ťa nestratiť...

Myslíš na mňa každý deň, každú hodinu a každú minútu
tak ako ja?
Mrzí ťa, keď sa nevidíme,
tak ako mňa?
Cítiš to isté
čo ja?
Miluješ ma?

Ja som ti verila,
ty si ma zradil.
Ja som tu pre teba vždy bola
a ty si mi iba ubližoval.
Ja som chcela s tebou stráviť zvyšok môjho života,
a ty si ma bral iba ako dievča,
ktoré sa ti páči.
Ja som ťa mala rada, a ty asi tiež
ale ja som to aspoň dávala najavo, keď ty nie.

Vymazala som si naše správy,
snažím sa ťa dostať z hlavy,
už viem, že nie si ten pravý,
aj tak však mám veľké obavy,
čo moje srdce zase spraví.
Lebo kus mňa ťa stále ľúbi,
a i keď srdce mozgu dobrotu sľúbi,
spraví ako chce, stále si myslí, že sa zmeníš,
ale nakoniec zistí, že jeho radosti iba tieniš...

Slza steká po líci,
čaká, či ju niekto zachytí,
či niekto jej bolesť vycíti,
a či má niekto za ruku chytí.
Či zmysel života pochopím,
či konečne lásku pocítim.