01.

8 0 0
                                    

Ocitla som sa na krásnej piesočnatej pláži.
Nad hlavou mi poletovali čajky.
Slnko vysoko nado mňou pražilo ako to v lete býva. A ja zaujatá prekrásnym výhľadom na modré more.
Vzduch slaného mora sa mi dostal do nosa.
Postavila som sa z rozhorúčeného piesku a podišla bližšie k vode.
Nohy som si namočila do studenej slanej vody a nechala sa unášať, zvukom vĺn narážajúcich na okraj piesočnatej pevniny.
Tento magický okamih mi nikto nemohol pokaziť.
Alebo mohol.
Voda pristála na moje biele, voľné šaty a ja som tak zostala celá mokrá.
Krivým pohľadom som pozrela na páchateľa, ktorý si dovolil spáchať tento zločin.
Samozrejme, nik iný ako Nikolas to nemohol byť.
"Ni-ko-las!"
Zakričala som a dôverne mu ukázala, že sa hnevám.
On?
On sa začal smiať.
Ukázal mi tým, jeho rad bielych zubov a jamku na líci.
"Čo ti je smiešne Nikolas!?"
Bola som fakt nahnevaná, že takú nádhernú chvíľu mi pokazil.
"Nič."
A stále sa smial.
Keď videl na mne, že ja sa k nemu so smiechom nepridám, dosmial sa.
"Aaale, nebuď taká napaprčená. Zabávaj sa! Je letooo!"
A roztočil sa.
Robil krivé otočky až skoro on sám padol do mora.
Teraz som sa na ňom musela zasmiať.
Vyzeral ako opité tornádo.
Išla z neho iba dobrá energia, ktorá už aj mňa nakazila.
"Nikyyyy!"
Začula som dievčenský piskot.
Pozrela som sa a už sa Nikolasovi na krk hádzalo nejaké dievča.
"L-lea?"
Ruky si obtočil okolo jej pásu a silno ju objal.
Niečo ma vnútri pichlo.
Zrak som upriamila na more.
Závidela som jej?
"Ako to, že si tu?"
Spýtal sa jej, keď sa od nej trošku odtiahol. No ostali v objatí.
"Prekvapkooo!!!"
Zakričala tak nadšene až mi z toho bolo zle.
Lea.
Už len to meno je dajaké si čudné.
Samozrejme, nemám ju v láske.
Všade sa musí pchať kde je Nikolas.
A keďže ju Nikolas považuje za kamošku, nevidí ako sa ho Lea snaží zbaliť.
No čo už.
Len je to škoda, keďže sa k Nikolasovi totálne nehodí.
Červené vlasy, všade samé piercengy na obočí, v uchu, pupku, nose, no proste všade kam sa pozriete.
Fialovo-levanduľový top a k tomu čierne kraťasy.
Je pravda, že sa snažím nesúdiť knihy podľa obalu ale stále ich súdim.
A tak, to je aj s ľuďmi.
Z mojich myšlienok ma vyrušil fyzický kontakt jednej mne nepríjemnej osoby.
Lei.
"Ahooooj!"
Skríkla na plné hrdlo.
Uši ma okamžite zaboleli.
Stuhnutá som ju jemne rukou potľapkala po chrbte.
S touto jednou osobou sa nemusím.
Teda ja s ňou.
Ona vyzerá byť so mňou v pohode.
Konečne uvoľnila silné zovretie jej rúk.
"Tak si mi chýbala!"
Natešene sa na mňa vyškiera.
So sileným úsmevom som sa na ňu "usmiala".
"Aj t-ty mne."
S miernou nechuťou v hlase som jej odpovedala.
Hneď na to sa obrátila naspäť k Nikolasovi.
"Mám pre teba darček!"
Zaspievala na čo si skladala zo seba ruksak.
Niečo v ňom hľadala a keď to konečne našla bola to malá škatuľka.
Vyzerala ako na snubný prsteň.
Preboha hádam ho nejde požiadať o ruku.
A ešte k tomu keď tu som ja.
Predstave si, že ste na pláži, kde sa prizeráte ako niekto niekoho požiada o ruku.
Nie je na pláži nikto okrem vás a tých dvoch zamilovaných.
No neprišlo by vám to extrémne divné?
Mne teda určite áno.

Nikolas si vzal od Lei krabičku a pomaly ju začal otvárať.
"K tvojím narodeninám."
Dodala červenovláska.
Na Nikolasovej tvári sa odzrkadľovalo prekvapenie a radosť.
"To som vždy chcel."
Vytiahol s malej krabičky strieborný náramok, ktorý vyzeral ako reťaz.
"Ja viem! Nevedela som v ktorej farbe ti to mám kúpiť, no najviac sa mi k tebe hodil strieborný."
"Ďakujem."
A s náramkom v ruke vzal do veľkého objatia Leu.
Všetci z našej školy vedia, že budú ten najpopulárnejší párik na škole, ak sa dajú do kopy.
Je pravda, že sa mi Nikolas tak trochu páči....
No viem, že mňa nebude vidieť v takom svetle ako vidí Leu.
Bude ma brať LEN ako kamarátku.
A to ma pichá pri srdci.
Z pláže radšej odchádzam, nechcem sa pozerať na tie ich spoločné chvíle.
Ani si ma nevšimli.
Kráčam ďalej po piesočnatej pláži, kde sa moje bosé nohy zabárajú do jemného piesku.
V ruke zvieram žabky a vlny mi narážajú do nôh.
Čerstvý vzduch mi prúdi pľúcami, západ slnka sa už týči nad horizontom a oranžové slnečné lúče mi dopadajú na ramená.
Na teplý, no trošku vychladnutý piesok si sadnem.
Moje oči pozorne sledujú more.
Takto strávim dosť dlhú chvíľu.
Zrelaxovaná pohľadom na more.


Ahojte.
Nový príbeh!
Dúfam, že sa bude páčiť.
Píšte komenty.
Ďakujem.
Love ya❤️❤️❤️

sea loveWhere stories live. Discover now