sea love

03.

Ešte som sa nespamätala z tých tmavomodrých očí a tehličiek, no nejako som dokázala dôjsť až do hotela.
Prešla som recepciu až ku dverám do jedálne.
Nikto tu nebol až na to dievča a párik starých seniorov.
Vzala som si misku, do nej naliala mlieko a nasypala čokoládové guličky.
Nič lepšie ako cereálie s mliekom na raňajky nie je.
Sadla som si obdaleč od neznámeho dievčaťa a seniorov.
Vychutnávala som si raňajky až pokiaľ neprišiel on.
Nikolas.
Srdce sa mi trochu rozbúšilo.
Chcela som ho pozdraviť a dúfala som, že si ku mne prisadne.
No tak ako moje nádeje narástli tak aj klesli, keď za ním šla červenovláska zo včera.
Mňa si všimla ako prvá.
Zamávala mi a na to, že si ma Nikolas nevšimol ho drgla lakťom.
Jeho oči konečne našli moje.
Zvihol ruku na pozdrav a znovu sa sústredil na raňajky všetkého druhu na stoloch.
Moje rozpaky z jeho gesta boli viditeľné a tak som sa snažila posledné guličky čo najrýchlejšie hodiť do seba.
Keď som predčasne dojedla, odložila som misku a snažila sa nepozorovane vytratiť z miestnosti.
To sa mi však akosi nepodarilo.
Keď som so švungom prechádzala dverami, narazila som do niečoho alebo skôr niekoho.
Svojím pohľadom som prechádzala vyššie až som našla búrkove oči.
Z ktorých teraz sršali blesky.
Slová mi neprichádzali na rozum a už vôbec nie tie dobré.
Poloboh predo mňou sklonil zrak na mňa.
Nesiahala som mu ani po plecia.
Musel mať aspoň 190.
Dobre trošku asi menej.
Ale pre mňa bol vysoký ako hora.
Merala som 165 cm a tuším sa nič nezmenilo na mojej výške.
Teraz keď som bola tak blízko neho som zbadala, že mal vyholený pásik na jeho pravom obočí. (u mňa na ľavom)
To bolo na ňom extrémne sexy.
Zdvihol pravé obočie na ktoré som sa dívala.
"Tečie ti slinka, maličká"
Ak som niekedy chcela zmiznúť z povrchu zemského, bolo to práve teraz.
No počkať, počkať.
Ako ma to nazval?
MA-LIČ-KÁ?
Hnev vo mne kypel ako z bublajúceho hrnca.
Neznášam keď mi niekto povie maličká, no teraz to bola pravda a to ma na tom štvalo najviac.
Mal pravdu.
Oproti nemu SOM naozaj maličká.
Musela som byť červená ako paprika.
Bez záujmu do mňa jemne drgol a odišiel na raňajky.
Nahnevaná na celý poondiaty svet, som sa vybrala do apartmánu za Ashley.

Vyšla som schodmi na uličku kde sa nachádzalo naše číslo izby.
Ruku som položila na kľučku a chvela otvoriť, no nešlo to.
Bolo zamknuté.
"Aaaaaach!"
Kopla som do dverí a odišla na pláž.
Na nikoho som sa nepozerala.
Myslím, že si všetci domysleli, že nie je vhodné sa so mňou rozprávať, keď zo mňa vyžaruje toľko negatívnej energie.
Stretla som asi polovicu triedy.
Na ich pozdravenie som len potichu zašomrala "Aj tebe."
Rýchlym krokom som sa dostala na pláž, kde sa veštci stretávajú.
Takže som išla ďalej.
Ani neviem kam, proste ďaleko od všetkých otravných ľudí.
Kráčala som už hodnú chvíľu a tak som zastavila a poobzerala sa kde to vlastne som, keďže som sa pozerala pod nohy.
Bolo to tu nádherné.
Priam mi to vyrazilo dych.
Objavila som nejakú VIP pláž, na ktorej nikto nebol.
Táto plážička bola obkolesená vysokými skalami z obidvoch strán.
Aj z pravej aj z ľavej.
Predo mňou bolo o asi 15 metrov drevené mólo.
To bolo asi najmagickejšie na tom všetkom.
Vydala som sa k nemu.
Žabky som si vyzula a vzala do ruky.
Bosé nohy mi dopadli na vyhriate drevo, prešla som až na koniec móla a sadla si na jeho okraj.
Nohy vložila do sviežej vody, ktorá sa postupom času stala príjemnou a užívala si ticho.
Ľahla som si na chrbát, nohy spustené vo vode a slnko vyhrievajúce moju pokožku.
Nespala som ale nemala som od toho
ďaleko, keď mi v tom zazvonil mobil.
Vybrala som z vrecka vyzváňajúci prístroj a pozrela na obrazovku.
Neprekvapilo ma keď mi volala Ashley.

"Áno?"
"Preboha a ty žiješ vôbec?"

Zakričala mi do ucha až som si telefón musela oddialiť od tváre.

"Áno ešte žijem."

S pokojom angličana som dodala.

"Kde si?"
"Hmm neviem?"
"To sa pýtaš mňa? Nevieš?"
"Hej."
"Ako si sa tam vôbec dostala, tam kde si?"
"Neviem. Som na nejakej malej, peknej plážičke, ktorá je obkolesená vysokými skalami. A má tu mólo."
"V kerej prdeli si? Počkaj idem za tebou."
"A ty vieš kde som?

Bola som prekvapená, že ona vie kde som ale ja sama to netuším.

"Nie neviem! A sere ma, že to nevieš ani ty!"

Bola som ticho.
Je nahnevaná a to veľmi.

"Idem po teba. Zostaň kde si. Ani sa len o centimeter nepohni!"

"Áno, Ash."

Zrušila hovor a tak som ostala ležať na móle, kde som aj predtým ležala.
Za nie ani 15 minút som počula Ashleyne nadávky.
"Kurva! To si sa musela hegať až sem?"
"Čaaau."
Pozdravila som ju.
Ešte stále som sa nepohla.
Nič sa mi dnes už nechcelo.
"Za chvíľu ide celá naša trieda na výlet loďou a namiesto toho aby som tam pekne krásne čakala na nejakého sexi chalana, ťa tu hľadám ako taká pipina. A keď ta konečne nájdem ty sa ani len nepohneš aby sme to stihli."
Výlet loďou?
Naša trieda?
Och, fuj už teraz mi je z nich zle.
Určite sa nadrogujú alebo aspoň opijú.
Prinajlepšom ten výlet skončí tak, že bude len jeden človek cez palubu.
"Kris, tak sa už konečne postav na tie tvoje srnčie nohy a poď!"
"Aah veď už idem."
Postavila som sa, nazula žabky a šla spolu s Ash na výlet loďou.

Ahojte.
Ďalšia časť.
Píšte komenty a honotenia.
Ďakujem.
❤️❤️❤️