Mon aube sombre (Môj temný úsvit)

Jedna tvoja veta, Miláčik

„Miláčik, nechcem to moc riešiť. Dobre?"

Táto veta mi zmenila život.

Myslela som, že mi veríš.

Myslela som, že ma máš naozaj rád.

Ja som sa ti so všetkým zverovala.

No keď si mi toto napísal, pochopila som, že to bola chyba.

Ešte posledné stretnutie nás čaká.

No potom ťa musím nechať ísť.

Čo na tom, že ma voláš miláčik a zlatko, keď mi neveríš ani natoľko, že mi nechceš povedať čo ťa trápi?

Tak ťa už ani ja nebudem zaťažovať svojimi problémami.

Už som ťa otravovala viac než dosť.

Čo z toho, že si mi tvrdil že ťa neotravujem?

Ja som s tým už skončila.

Len si pre tvoje i moje dobro želám, aby som s tým ani nikdy nezačala.

A tak ti dávam zbohom.

Odteraz ti ja prvá nepíšem.

A telefonátom sa budem snažiť vyhýbať najviac ako viem.

No vieš čo je moje jediné šťastie?

Že si nikdy tieto riadky neprečítaš.

Tak zbohom, Zlatko.

Verím ti, no ďalej už nevládzem.

~

S veľkou láskou...

Venované...tebe.