Bylo ráno...vstal som a pretiahol som sa. Šiel som do kúpeľne si urobiť raní hugienu a šiel som rozespale do kuchyně. Bývam sám takže si musím urobiť všetko sám. Urobil som si vajíčka k raňajkám a posadil som sa je stolu. Začal som jesť keď tu z ničoho nič počujem čudné zvuky s mojej izby...šiel som sa tam pomaly pozrieť.
Vošiel som do svojej izby a na posteli vidím nejakého chalana mal čierne vlasy, biele tričko a čierne tepláky.
Nevedel som vôbec kdo to je.
Šiel som pomaly za ním a zobudil som ho. "Ahoj?" Pozrel som sa na neho. Nič nepovedal len sa lakol a rýchlo sa schoval pod deku. "Nemusíš sa báť " povedal som potichu a jemne aby sa ma nebál. "Volám sa Felix" povedal som mu opatrne.
Pomaly sa na mňa pozrel. "J-ja sa v-volám Chanbin ale v-všetci mi h-hovorí B-binnie". Trebal sa mu hlas. "Prečo si prišiel za mnou Binnie?"."N-niekto ma ch-chcel ch-chytiť a u-ublížiť mi". Premýšľal som ako by mu niekto mohol ublížiť. Vyzeral že je úplne normálni ako ostatní chalani.
"Aha...a máš kam ísť ?". "N-nie n-nemám ". "Tak môžeš zostaň u mňa ". Nič nepovedal len prikývol. Trochu som sa usmial a chcel som ho pohladiť po vlasov ale on sa schoval pod deku. Je moc pekný a roztomilý.
"Si hladný ?"."Áno som". Už sa mu prestal trepať hlas. Šiel som do kuchyne a niečo som mu uvaril. Po chvíli som sa vrátil aj s jedlom. Pomaly som mu jedlo podal. Hneď začal jesť."ďakujem bolo to dobré". "Nie je zač"."Felixi...?"."Áno?."mohol by som sa tu vyspať?... som unavený "."Áno môžeš ". Ľahol si a po chvíli zaspal.
