Pozoroval som Binnie ako roztomile spí. Je moc roztomilý.
Ale porád neviem prečo mám taký divný pocit. Prečo my srdce u neho tam moc bije? pomyslel som si. Binnie sa pomaly zobudil. Pozrel sa na mňa a trochu cúvol. "Binnie nemusíš sa báť neublížím ti". Nič nehovoril.
Niekto zazvonil. Šiel som odvorit. Ve dverách stál nejaký chalan. Mal tmavé vlasy, zelené oči, skoro stejne vysoký ako ja.
"Je tu Binnie ?"povedal. Nevedel som čo mám povedať nepoznám ho. Prišiel k nám Binnie a keď chalana uvidel šiel sa za mňa schovať. Pozrel som sa na chalana nahnevane a zavrel dvere. Otočil som sa na Binnieho. Mal v očiach slzi. Až teraz som si uvedomil že ho naozaj milujem a urobím čokoľvek aby on tiež...opatrne som ho objal aby sa nebál."Nemusíš sa báť Binnie som tu s tebou" Binnie ma však neobjal. Ne nahneval som sa, pretože som vedel že sa bojí aj mňa. "Binnie..."pozrel som sa na neho chytil som ho opatrne za ruku a pozrel som sa mu do očí.
"Ľúbim ťa"Binnie nič nehovoril myslel som si že to bola kravina mu to hovoriť. Binnie utiekol do izby a ľahol si na posteľ. Prišiel som za ním. Nevedel som čo som urobil zle alebo povedal.
Sadol som si opatrne za ním.
"Omlouvam sa ak som niečo pokazil..." Binnie sa na mňa len pozrel a ďalej plakal. Vzal som si ho opatrne do lona.
"Binnie pochopím keď ma nemiluješ, nemusíš kvôli tomu plakať" Binnie sa na mňa pozrel a utrel si slzi. Strašne moc jemne ma objal že som to skoro ani necítil. Usmial som sa a pohladil som ho po vlasoch. V tu chvíli mi odstrčil moju ruku a späť si ľahol. Nechápal som prečo to urobil, veď je úplne normálni ako všetci ostatní. Tak čoho sa bojí?. Tuto otazku som mal poriad hlave a nemohol som si na ňu nijako odpovedať lebo som odpoveď ani sám nevedel...
