Nekonečný sen

Časť 14.

,,Nie. Nate naozaj toto je moc. Navyše máš spotenú ruku a nie sme v nejakej divnej hnusnej romantickej..."
,,Koľko prídavných mien ešte povieš?"
,,Komédií," dopovedala som.
,,Nejde ti skôr o to, že ti rozmažem tú čiernu vec na oči?"
,,Nosím vodeodolnú a ver mi, že nič okrem kokosového tuku ju nedá dole. Chcem len, aby si dal tú ruku preč."
,,Ja mám pocit, že sa ti páči cítiť moju ruku na svojich viečkach."
,,Nepáči." Páči, len som bola nedočkavá.
Jednu ruku mal na mojich očiach a druhú na mojom predlaktí, aby ma viedol.

Počula som hluk, teda lepšie povedané hlasy ľudí a príjemnú vôňu, ktorá mi len pripomenula môj prázdny žalúdok.
,,Dobre, tu je už veľa ľudí a nechcem vyzerať ako úchylák," zašepkal mi pri uchu. Zložil svoju ruku z mojich očí. Posunul mi stoličku, aby som si sadla, ale ja som to ignorovala.

To, kde som sa nachádzala mi vyrazilo dych. Boli sme v aquariu, ale nebolo to len hocijaké aquarium, ale reštaurácia. Takmer všetky stoly boli zaplnené a okolo nás bol podmorský svet. Nikdy som nebola v aquariu. Aj keď som veľmi chcela.
,,Snažil som sa spojiť vec, ktorú milujem ja a vec, ktorú miluješ ty." Usmievala som sa až tak, že ma bolela tvár. Bolo to tak nádherné.

Sadla som si na stoličku a stále sa pozerala na ryby a iné živočíchy za sklom. Nate sa už pozeral do jedálneho lístka.
,,Vyber aj mne nejaké jedlo."
,,Čo ti nechutí?" opýtal sa Nathaniel.
,,Chobotnice a plesnivé syry."
Prikývol a položil lístok, pravdepodobne preto, lebo už pre nás jedlo vybral.

,,Páči sa ti tu?"
,,Nevidíš to na mne?" skríkla som asi až moc hlasno.
,,Je to tu...dokonalé," povedala som.
,,Kedy si to tu stihol rezervovať?" Vyzeralo to tak, že je o túto reštauráciu veľký záujem. ,,O tom sa s tebou nebudem rozprávať."
,,A o čom sa teda budeme rozprávať?" zaujímalo ma.

,,Čo by si chcela robiť za prácu?"
,,Žiadnu," podoprela som si bradu.
,,Ale kebyže musíš." Nepremýšľala som dlho. Keď som bola malá chcela som byť letuška a tá práca sa mi aj teraz páčila. ,,Vyzážistku alebo letušku. Čo ty?"
,,Bol by som herec. Alebo sa viacej staral o reštauráciu."
,,Akú reštauráciu?"
,,Moju."
,,Ty máš vlastnú reštauráciu?" Ani som to netušila. ,,Mám. Dostal som ju od mamy, ale trochu to zanedbávam."
,,Čo tam také robíš?"
,,Všetko. Hlavne varím."
,,Nekrachuješ?"
,,No dovoľ. Moje ceny sú vyššie ako tu. A to je už čo povedať." Na vysoké ceny v reštauráciách som si už zvykla, ale nevedela som si predstaviť, že reštaurácia dvadsaťdvaročného zazobaného chlapca by mohla mať ešte väčšie ceny ako tu.

Nad nami sa zjavila čašníčka so svetlou pleťou a svetlými vlasmi. Nathaniel nám niečo objednal, ale ja som zostala ticho a obzerala sa okolo seba. Nikdy by som nepovedal, že práve Nathaniel má svoju reštauráciu. Na internete to nebolo.
,,Takže miluješ reštaurácie?"
,,Nie. Milujem jedlo," opravil ma.
,,Prídem sa k tebe niekedy najesť."
,,Možeš vziať aj môjho otca. Doteraz tam totiž nebol."
,,A ako dlho už ju máš?"
,,Tri roky," povedal rýchlo a nervózne sa pomrvil na stoličke.
,,Deje sa niečo?" opýtala som sa.
,,Nie," odpovedal. ,,Mám otázku."
,,No?" nadvihla som obočie a sledovala ako mu pramienok vlasov spadol do čela.
,,Aký je môj otec v posteli?"
,,Naozaj chceš vedieť odpoveď?" Musí každú chvíľu skaziť.
,,Inak by som sa nepýtal."
,,Naozaj si ako Eliot," usmiala som sa a zamračila zároveň. Nate vyzeral, že čaká na moju odpoveď. ,,Ujde," povedala som. Nadýchla som sa a povedala si, že využijem jeho otázku a trochu ho potýram. ,,S jazykom je šikovný rovnako aj on má rád, keď ja pracujem s jazykom. Jeho vták je dobre hrubý, ale nie je veľmi dlhý."
,,Dobre. Pochopil som," zavrčal.
,,Chcel si vedieť odpoveď," mykla som plecom. ,,Kebyže si inteligentá, pochopila by si, že nie takú podrobnú."
,,Keby si bol inteligentný netravil by si čas s neinteligentými ľudmi," odpovedala som mu. Znervóznel. Videla som to na ňom. Na jeho tvári, tóne aj reči tela.

,,Prečo si ma tu vzal, Nate?"
,,Chcel som."
,,Odpovedz mi normálne."
,,Mal som pocit, že by som ľutoval, ak by som ťa tu nevzal."
,,A teraz ľutuješ, že si ma tu vzal?"
,,Nie. Ani náhodou."