(v médiách máte fotku oblečenie a zbrane ktoré má Clara na sebe)
Boli sme na lúke a chystali sme sa na boj proti Vecne. Boli sme rozdelený na menšie skupinky,
Eddie bol s Dustinom, Nancy s Max, Steve s Robin, Lucas s Ericou a ja som bola sama.
V obchode som našla super luk a tak som si ho zobrala. Možno si ešte niečo pamätám zo strieľania v detstve.
Išla som bližšie k lesu a namierila som luk na strom, samozrejme aj zo šípom a vystrelila som. Na moje počudovanie som trafila, následne keď som to zopakovala ešte niekoľko krát vždy som trafila.
,,Ide ti to skvelé." Počula som za sebou hlas čo spôsobilo že som sa mykla, otočila som sa aby som za sebou uvidela stať Eddieho.
,, Ďakujem" povedala som a trošku som sa usmiala.
Eddie prišiel ku mne a zozadu ma objal. Ja som si položila hlavu na jeho rameno a zatvorila som si oči.
,, Vieš." Povedala som a otočila som sa mu tvárou v tvár ale jeho ruky stále držali moje boky.,, Rozmýšľala som, čo ak sa niečo stane a niekto sa zraní ale nebodaj..." Eddie sa na mňa pozrel s nechápavým pohľadom ,,...zomrie" povedala som potichu.
,,Clara, pozri sa na mňa..." Povedal a prstom mi zdvihol tvár tak aby som sa mu pozerala priamo do očí.,, Nikto sa nezrani a ani nezomrie, rozumieš, sme pripravený. Pozri sa" povedal a ukázal na ostatných.,, Vidíš všetci sa boja, ale sú pripravený. A aj keby sa niečo stalo, keby... Niekto zomrel, my vieme že zomrel za dobrú vec, chápeš?" Dopovedal.
,, Áno" povedala som a usmiala som sa.
Eddie sa naklonil a pobozkal ma. Ja som neváhala a bozk som mu opätovala.
,,Hej! Hrdličky! Poďte sa pripraviť za chvíľu vyrážame!" Zakričal Steve.
My sme sa zasmiali nad tým ako nás nazval a potom sme si išli obliecť niečo pohodlnejšie.
Keď sme boli všetci pripravený nasadili sme do auta a vyrazili. V zadu sme sedeli ja vedľa mňa Eddie a potom Dustin s Robin. Steve šoférovala a Nancy sedela vedľa neho, a ostatný si sadli za stôl.
V karavane bolo ticho ako v hrobe, bol počuť iba zvuk motora. Vonku sa už stmievalo a tak nás osvetľovali paprsky lúčov. Videla som že Eddie je nervózni a tak som mu chytila ruku. Eddie sa najprv pozrel na naše ruky a potom na mňa. Vyšla som strach v jeho očiach.
,,Neboj sa, my to dáme " povedala som.
Nová kapitola konečneeeeeee.
Ja viem opäť po dlhom čase, ale teraz mám toho veľa, keďže zachvilu začína škola.
Dúfam že sa vám kapitola páčila.
Opäť ďakujem za všetky prečítania a hlasy.
Byeee🎸❤️
