LEN PROBLÉM

1. Sviatky "pokoja"

Vianočné sviatky, hovorí sa o nich aj ako o sviatkoch pokoja. Neviem kto to vymyslel ale nevidel moju rodinu. Je 25. December a sme nasačkovaný v malom byte u mojich starých rodičov.

Môj najmladší bratranec Chris tu lieta ako neriadená strela s hokejkou v ruke, stihol rozbiť už tanier, pohár a vázu.

Ďalší sa tváry že tu ani nie je. V malej hosťovskej izbyčke je zavretý zo svojou frajerkou. Kedysi sme sa zvykli vytratiť z dohľadu spolu, vyjedali sme medovníčky, rozprávali si príbehy čo sa nové udialo.

Tretí a zároveň najstarší má práve výmenu názorov so svojou priateľkou. Z toho sa raduje ženská časť rodiny, pretože ju nemajú jednoducho radi.

Áno pokiaľ im niekto nepadne do oka tak má riadny problém. Sledujú každý jeho pohyb, chcú nájsť každú chybičku krási.

Chybičku krási som aj ja sama. Jediná nezadaná, neschopná v ich obľúbených činoatiach a neviem ani len variť tak ako ony. Jedinú vnučku, neter si predstavovali ako ukážkovú mladú dámu v kuchyni a domácnosti. Jedine čo som vedela je piecť s čoho boli spokojné. Až nadmieru by som povedala.

Verte mi keď poviem že som veľa vecí, ale práva dáma nie. Čo moja rodina z matkinej strany aj vedela, no stále si ma niekto doberal. No iba ženy si ma doberali.

Z môjho myšlienkového pochodu ma prerušila Teta Betty ,,a kedy nám donesieš ukázať toho tvôjho?" týmito slovami ma obťažujú už od kedy mi bolo petnásť rokov. Nemôžu dospieť pre boha!

,,Neboj sa, ak niaky bude tak ti ho rada donesiem" túto diplomatyckú odpoveď volím najčastejšie.

Na to sa iba usmeje a odpije si z vína. Už som dúfala že sa s tohto utrpenia vykrútim ale nie. Druha teta nesklamala a šikovne sa do toho zapojila ,,veď si na vysokej určite si za toho pól roka niekoho stretla."

,,Volá sa to semester, konkrétne zimny a nie predstáv si že žiadny princ mi na dvere nezaklepal" tymto som ukončila túto nepríjemnú konverzáciu a išla radšej od ženskej osádky preč.

S kuchynky som sa prešmykla do obývačky. Tam boli muži, alebo skôr moji strýkovia.

,,Už si to s nimi vzdala?" Ako prvý si ma všimol dedko. Ten ma bral takú aká som a moji strýkovia ho v tom radi podporovali.

,,Áno každé rodinne stretnutie sa opakujú ako pokazené rádio" na to sa spustil smiech.

Ten prerušil strýko Marco ,,ver mi robíš dobre len sa nevidávaj potom skončia pekne časi"

Strýko Ben ho šikovne doplnil ,,kedysi sme mohli piť pivo pokým sme mali dosť peňazí v peňaženke a teraz ho schovávame za gaučom" týmto výrokom sa spustil ďalší smiech.

A ja som išla za gauč po fľašku piva ,,neprezrádzajte ma" šepla som im.

,,ver nám to je posledná vec ktorú by sme robili, poď sem a porozprávaj nám ešte stále sa na vysokej furt niečo oslavuje a pije sa vo veľkom ?" Zo záujmom sa pýtal Ben.

Ten bol na vysokej dokonalý a žiadaný hokejista. Už keď som sa hlásila na výšku mi rozprával ako sa opíjali vo veľkom skoro každý deň.

Ja na veľké sklamanie nie som tá dokonalá dievčina ktorá je kráľovná krási. Ale to ako sa pije som mu rozprávala s radosťou.

...

Našu plodnú konverzáciu prerušila moja mama ktorá vletela do izby ako neriadená strela ,,volala mi Amanda máš prísť 29. ku nim do Pennsylvanie" vyhŕkla rýchlosťou svetla.

,,Mama nevidela som ich od osemnástich, dva roky sa mi neozvali naozaj nemám teraz záujem ich vidieť " pretočila som očami. Babka Amanda je pedantka, žije luxusný život a ma spôsobí ako z doby kamenej.

,,Nevyhováraj sa, 29. máš už odtiaľto zakúpenú letenku, deň dva sa vydržíš správať ako si želá" a dramatycky odišla.

Áno sviatky pokoja pomyslela som si.