Magická kniha

1. Kapitola

Mell

Nový deň začal ako každý iný.. zobudiť sa, postarať sa o seba, urobiť zo seba človeka, najesť sa a ísť do školy. Avšak toto ráno bolo predsalen troška iné. Keďže mám dnes narodeniny tak mi samozrejme pogratulovali moji rodičia a staršia sestra Elizabeth. Darčeky som nedostala, ževraj mi ich dajú až po škole, neviem sa už dočkať.

Pri vstupe do školy ma privítala moja najlepšia kamarátka a ešte jedna kamarátka z triedy, je celkom vpohode ale na Annie nemá nikto. Ani jedna mi nepogratulovala a to bolo dosť smutné.. asi zabudli no. Išli sme spolu ku skrínkam a chvalabohu nemám žiadnych nepriateľov a nikto ma tu nešikanuje ale na základke som ich mala dosť veľa no, som rada že sme nešli na tú istú školu. Ale ináč každá trieda tu má také tie zmalované pipky a v našej sú samozrejme tiež také dve. Namiesto učenia si pozerajú nejaké nudné a neužitočné make up videá ktoré im budú k ničomu a tak aj vypadajú ich známky..

Išli sme smer naša trieda a Anča a Lila sa na seba tak špekulantne pozerali.. majú niečo zalubom asi, začínam sa báť. Zastali sme pred našou triedou kde boli zatvorené dvere, tak som ich otvorila ja, pretože baby len tak stáli a kukali na mňa jak na ducha a vošli sme konečne do triedy. No takže. Dostala som asi infarkt pretože všetci skríkli.

,,VŠETKO NAJLEPŠIE K NARODENINÁM MELL!!!"všetci mi začali gratulovať a dostala som asii fuha 5 tašiek? Som zvedavá jak to všetko ponesiem domov. Poďakovala som všetkým a sadli sme si s babami na miesta, je fajn že sedíme presne za sebou v rade. Za pár minút zazvonilo na hodinu angličtiny a tak sme si zase začali preberať to isté učivo čo preberáme už asi mesiac .. akokeby nemohla učiteľka Sandersnová už konečne vysvetľovať nové učivo, keď tomu už celá trieda chápe.

•••

Keď konečne skončila hodina, tak sme sa išli s babami poprechádzať po škole a rozprávať sa o všetkom.

,,Kam pôjdete po škole??"spýtala sa Lila.

,,Neviem asi pojdem hneď domov, mám ísť potom do obchodu. A vy?"odpovedala Anča s úsmevom na perách. Jej mamka je tehotná, čakajú chlapčeka, čiže teraz musí Anča robiť skoro všetku prácu čo robila jej mamka.

,,Ja pôjdem do knižnice pre novú knihu, už nemám čo číťať a potom možno pôjdem do kaviarne za Laurou."odpovedala som. Milujem knihy a ich vóňu.

,,Ahá okeej. Ja pôjdem pre sestru do škôlky a potom domov.. Možno pôjdem potom neskoršie von."Lila odpovedala ako posledná. Jej mladšia sestra Felícia je zlatunké dievčatko, práve nastúpila do škôlky. Lila je z nás najdivokejšia chodí na hocijaké zábavy a proste si užíva, nevravím že ja a Anča si neužívame len proste sme také menej divoké.

•••

Koniec vyučovania.

,,Konečne!!" skríkli sme všetky tri naraz a začali sa smiať jak bláznivé. Spolu sme išli až ku školskej bráne a tam sme sa rozlúčili objatím a každá sme išli svojou cestou.

Mesto v ktorom žijem už od malička je docela pekné, sú tu dobrý ľudia až na pár idiotov ale ináč je to tu vpohode. Cesta ku knižnici nieje až taká dlhá, je to vlastne také dve ulice od školy a potom už len pár metrov ku mne domov čiže pohodka.

Otvorila som dvere od knížnici a pozdravila sa tete. Je to milá žena a vždy mi pomôže ked niečo potrebujem, mám ju rada. Moja cesta automaticky išla ku Fantasy žánru kedže je môj obľúbený a začala som si prezerať knihy. Ja si knihu vyberám podľa obalu a názvu, musí ma tá kniha najprv zaujať a až potom si prečítam pár viet na prvej stránke.

Jak som prechádzala knihu po knihe narazila som na zvláštnu knihu. Obal mala tmavo hnedý a na ňom hocijaké ornamenty, listy a myslím že to bola ruža v strede. V tej ruže bol divný zelený kameň, určité falošný. Tá kniha ma očarila a ako keby mi vravela že si ju mam kúpiť a aj som si ju kúpila. Ani som sa nepozerala na text o čom to je, hneď som išla za predavačkou.

,,Túto knihu si kupujem, za koľko?"spýtala som sa s úsmevom na tvári. Tešila som sa na tú knihu jak si ju konečne pojdem čítať.
Predavačka sa na mňa usmiala a povedala.

,,Dievča moje zlaté, všetko najlepšie k narodeninám, buď zdravá. Nemusíš dnes platiť, knihu ber ako darček keďže pre teba nič nemám." milo sa usmiala teta.

,,Ale veď to nemôžem prijať.."pokrútila som hlavou. Stačilo by mi podať ruku a nieto mi dať knihu zadarmo!

,,Mell, trvám na tom. Chcem aby si si ju zobrala, je tvoja." povedala teta. S povzdychom som knihu prijala.

,,Ah no dobre teda.. Ďakujem!"vďačne som sa usmiala na predavačku a zobrala som si knihu do rúk. Otočilo som sa a išla ku dverám a predtým ako som ich zatvorila som predavačke s úsmevom zakývala a ona mne naspať.

S novou knihou v taške som sa pobrala domov. Kvôli tomu aká som bola natešená som aj zabudla že som chcela ísť do kaviarne za sesternicou Laurou.

•••

Keď som došla domov išla som si dať veci do izby a potom som išla do kuchyni za rodičmi.
Oni tam ležali na gauči a pozerali nejakú komédiu na ktorej sa dosť smiali. Sadla som si na sedačku vedľa nich a pozerala s nimi.

Keď tá komédia skončila, išla som sa do kuchyne napiť čistej vody a oni došli za mnou s nejakými taškami. Ešte raz mi pogratulovali a popriali veľa šťastia, zdravia a lásky a podali mi do rúk 3 tašky. Poďakovala som sa im a vyobjímala všetkých troch a išla som si tašky odniesť do izby v ktorej som sa potom odlíčila, osprchovala a prezliekla do ružového medvedíkoveh pyžamka. Sadla som si na postel a postupne začala vyberať z tašiek darčeky, ktorých nebolo ani veľa ani málo. Našla som v nich voňavku, bonbonieri, náhrdelníky, prstienky, náramky, kamene, aj vonnú sviečku som našla a mnoho dalších vecí a je tu aj dosť takých ktoré možno ani nevyužijem. Všetko som dala naspäť do tašiek a ľahla si do postele

Ale v tom momente ako som si ľahla som si spomenula na tú knihu čo som dneska dostala. Postavila som sa a doniesla si ju, položila si ju na posteľ a sadla si oproti nej. Začala som si ju obzerať, bola naozaj nadherná a všetky tie detaily boli úplne krásne. Otvorila som ju na prvej stránke ale nič tam nebolo napísane a to ma dosť vystrašilo však predsalen načo mi bude taká kniha keď ju ani prečítať nemám ako? Začala som naštvane pretáčať stranu po strane ale ani jedno písmenko som nevidela a to som pretočila všetky strany, až som sa dostala na poslednú stránku na ktorej bolo niečo napísané. Vypadalo to na latinčinu tak som to zo zvedavosti prečítala.

,,Ubi magicae creaturae vivere,
mundus est omnino aliud quod scimus.
ut me in illum mundum
Volo explorare angulos mundi magici."

Dosť by ma zaujímalo čo to vlastne znamená.
No rozhodla som sa že si to zajtra skúsim vyhľadať a zistím čo to znamená. Išla som knihu zavrieť a položiť na stôl, no všimla som si podivné svetlo ktoré vyžarovalo z knihy. Okamžite som knihu otvorila a pozerala na ňu s vystrašeným očami nechápajuc čo sa deje. Odskočila som od knihy a kráčala dozadu až sa mi chrbát stretol s bielo-sivou stenou mojej izby. Svetlo z knihy ožiarilo celú moju izbu. Bola som zmätená a vystrašená. Všimla som si ako sa mi ruky pomali menia na prach ktory letel az ku knihe a vletel do nej. Takto sa to stalo s celým mojim telom až mi nakoniec odišla aj hlava a ja som sa ocitla v čiernote.