5

5.1K 358 17
                                    

Mike
Za dva dni som ho dnes videl prvý raz usmievať! Má taký krásny úsmev...♡  
Zaujímalo by ma, prečo sa tak málo usmieva. A tiež, prečo na neho stále myslím a nemôžem prestať!
Asi preto, lebo je to prvý chalan, ktorý sa so mnou normálne baví. V ostatných školách ma chalani ignorovali alebo sa mi vysmievali, lebo som prestávky trávil s babami. Aspoň som vždy vedel najnovšie klebety, ktoré sa ostatní dozvedeli o pár hodín neskôr alebo vôbec. xD Tiež sa o mne hovorilo, že som triedne zlatíčko.
Ale teraz je to iné. Všetci sa so mno bavia normálne.

Pozn. autora: Spoznávanie máme, ako tak za sebou, poďme tomu pomôcť a urýchliť to ;)
***

Doma je strašnááá nuda! Idem von. Toto bolo moje konečné rozhodnutie.
***

Už pol hodiny sa prechádzam po parku. Je tu krásne. Vtáčiky čvirikajú, okolo chodia zaľúbené páriky, ktoré sa držia za ruku a bozkávajú a všetko toto je zaliate poslednými lúčmi zapadajúceho slnka (aké poetické :D).
Zabočím doľava a idem do nejakej tmavej uličky.
Zrazu, kúsok odo mňa skočí na zem akýsi človek!
Dýchaj, hovorím si v hlave... Postupom času ma prepadá panika.
Keď som sa zamýšľal, či odtiaľto utečiem alebo... vlastne iná možnosť nebola, všimol som si, že ten niekto drží niečo v rukách. (niekto niečo... veľmi kvalitne napísané -.-) A hýbe to chvostíkom. Psík, jeeej! Rodičia mi nikdy zvieratko nedovolili mať. Ale to je o inom...
Postava si ma všimne a zamieri ku mne! Asi zinfarktujem!

Keď už je blízko mňa, všimnem si, že ten niekto je Nick.

Zasa on?! Toto je už vážne choré! Si musí o mne myslieť, že som nejaký stalker! -.-

Nick
Vidím dobre?
Už mi asi načisto jebe. V tej najtemnejšej uličke akú poznám, sa on kľudne prechádza. Ani si neuvedomuje, čo sa mu mohlo stať!
,,Ahoj, prečo si preskakoval plot?" opýtal sa ma takým bojazlivým hlasom, akoby som bol nejaký vrah, ktorý tu striehne na svoje obete. To nie je veľmi lichotivé!
,,Ahoj, veril by si, že niekto vyhodil takéto malé klbko? A prečo sa, sakra, prechádzaš po týchto uličkách?!" mierne som zvýšil hlas.
,,Vieš čo sa ti mohlo stať? Mohol ti niekto ublížiť!" začal som kričať mierne hystericky (hysterka xD).
,,Ale si tu ty. A ty mi neublížiš," nevinne na mňa zaklipkal tými svojimi očkami. Mal pravdu, ja by som mu nikdy neublížil.
,,Aj tak. Sľúb mi, že tadiaľto už nikdy nepôjdeš."
,,S-sľu-sľubujem."
,,Tak dobre. Nepôjdeš so mnou kúpiť šampón pre psov? Musím ju okúpať."
,,Pôjdem rád." :)

Pozn. autora: Keď budete vidieť => :), znamená to 'úsmev'. Nebudem to stále vypisovať a hlavne nebolo by to dobré. ;) Už tak to nie je dobré. xD

Ako Nick našiel šteniatko (nepodstatný úsek)
Išiel som si zasa kúpiť svoj obľúbený balíček cigariet, keď v tom... odniekiaľ počujem kňučanie. Odkiaľ to je? Vydal som sa tým smerom, kde sa to podľa mňa nachádza. A našiel som! Za plotom hlboko v tráve bolo malé klbko chlpov. Neváhal som a plot preskočil. O niečo som sa zachytil, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Vlastne žiadnu.
Najprv sa ma bálo, ale keď som ho zobral na ruky, olízalo ma a začalo šťastne vrtieť chvostíkom.
V diaľke som videl, že sa niekto blíži mojim smerom. Šteniatko som si tesnejšie privinul k telu, chytil sa plota a 'ladne' ho preskočil.

Som rada, že to aspoň niekto číta. :* Robíte ma šťastnou, srdiečka moje! 

Bye!   

Nikdy nevieš čo sa môže staťWhere stories live. Discover now