... a potom som ju konečne uvidel. Po celom dni chýbania, sa ukázala v nákupáku a ja som tomu nedokázal uveriť.
Jej vlasy boli mastné a zopnuté do zamotaného drdola. Na sebe mala tepláky a mikinu, na ktorej svietili fľaky. A tenisky. Samozrejme tenisky. Čosi pre mňa ako potvrdenka, že je to ozaj ona.
Pousmial som sa.
No teplý pocit bezpečia vyhasol. Moje vnútro sa ponorilo do ľadovej vody.
Jej oči.
Jej nádherne veľké orechové oči sa zmenili. Boli drobné ako kamienky piesku, červené ako horúce uhlíky a pusté ako cintorín.
Prudko som sa strhol a ukryl sa za regál s yogurtami, pretože ak by ma tieto oči, odrazu také cudzie, uvideli, pochovali by ma zaživa.
أنت تقرأ
Správy nikomu
عشوائيSprávy, ktoré sú pekné, no príliš krehké, aby ich čítali ľudia tam vonku.
