[Y/N]= tvoje meno :3
Hoci je ešte len koniec apríla, je krásne teplúčko. Až máš chvíľami pocit, že už je vytúžený júl. Džínsové kraťasy a žiarivo biele tielko odhazuješ do trávy posiate sedmikráskami a iba v spodnej bielizni si laháš na vyhriatu deku. Bola si vystavená slnečnému svitu príliš dlho, zo začiatku ťa trochu páli na brušku. Zatiaľ čo hrejivé lúče rozmaznávajú pokožku na tvojom chrbte. Spokojne sa pretiahneš a zavrieš oči.
Vietor ti ľahko strapatí vlasy a príjemne chladí tvoje rozpálené telo. Premýšľaš, čo teraz asi robí Louis a chlapci. Už čoskoro ho uvidíš! Približne za dvadsať hodín ťa zovrie vo svojom náruči a jeho mäkké pery sa stretnú s tvojimi. Nemohla si sa dočkať. Už aby bola sobota!
Stojíš vysoko nad hladinou. Tak vysoko, že, z vody vyčnievajú, kamene s ostrými hrotmi.Rev vĺn o ne naráža, je tak silný, že by si v tú chvíľu najradšej skočila dolu, aby si navždy unikla od toho príšerného zvuku. Napriek tejto šialenej túžbe si uvedomuješ, že teraz musíš zachovať chladnú hlavu.
,, Louis neblbni! Nemôžeš ma tu nechať! Keď to urobíš tak ja tiež! Bez teba totiž nemá zmysel žiť! "Kričíš zo všetkých síl. Hoci pevne stiskaš Louisove zápästie a on stojí niekoľko centimetrov od teba. Nie si si istá, či ťa počul keď si svoje slová sotva začula ty.
Z celého srdca dúfam, že počul a že si všetko rozmyslel.
,, To nejde [Y/N]! "Odpovedal Louis, taktiež s krikom. Celkom ľahko sa vyslobodil z môjho zovretia a so smutným pohľadom vyrazil k ústrety nekonečnej blyšťavé ploche pod nami. Moje ,, Nieeeeeeeee!" na okamih prehlušilo rev vĺn.
,, [Y/N] Zobuď sa! "Niekto mierne potrasie vrchnou časťou môjho tela.
Otvoríš oči zaliate slzami, ktoré jedným rýchlym pohybom zotrieš. Nie je ti to nič moc platné keď sa hneď na to opäť rozplačeš - možno v šoku z toho šialeného sna, možno šťastím.
,, SSS, neplač. "Upokojuje ťa Louis. ,, Bol to iba sen. Som u teba. Už je to dobre."
Necháš sa ochraňujúco zovrieť v jeho náručí a mrkáním sa snažíš zabrániť ďalším slzám, aby mohli stekať po tvojich lícach. Až keď ti Louis ukazovákom nežne jednu slzu zotrie, uvedomíš si skutočnosť. Je doma! ,, Zlato! Ja sa na teba tak tešila, chýbal si mi! Ale myslela som si, že prídeš až zajtra. "
,, No, zrušili nám jednu menšiu akciu takže nebránilo nič v návrate o deň skôr. "
,, Louis! Ja ... ja ... "Vetu nedopovieš. Špička jeho jazyku sa vkradne do tvojich úst a robí v nich veci z ktorých máš aj dnes, po spoločne strávených pätnástich mesiacoch, pocit, že omdlieš blahom. Zaboríš prsty do jeho hebkých vlasov a nechávaš sa unášať za hranice reality. Po chvíľke, ktorá sa smelo môže radiť medzi najdokonalejšie okamihy, sa Louis odtrháva od tvojich pier, vstane a berie ťa do náručia. Veľkými presklenými dverami vchádzate do kuchyne.Pri strete s tvojou pokožkou rozpálenou slunenčními lúčmi a Louisovými dotykmi v tebe chlad vyvoláva príjemný pocit. Louis ťa vynáša do prvého poschodia a mieri do kúpeľne. Posadí ťa na okraj vane a aj keď máte celý dom len a len pre seba, otáča kľúčom v zámku. Doslova ťa prebodáva spaľujúcim pohľadom a akoby neprítomne si rozopína gombíky na košeli. Tá po chvíli dopadne na zem. nevydržíš len tak nečinne prizerať. Pristupuješ k Louisovi . Ukazovákom obtiahneš svaly na vypracovanom bruchu a nevynecháš ani triesla, ktorá ťa na ňom fascinovala už keď si ho prvýkrát zbadala v plavkách. K ukazováku pridáš zvyšné štyri prsty a pohladkáš ho po hrči v jeho rozkroku. Pomaličky dlaňou prechádzaš cez čiernu látku a provokatívne sa na Louisa škeríš.
,, [Y/N] prosím už toho nechaj. "Jeho dych sa zrýchľuje. ,, Netráp ma tak!"
Bez jediného slova si necháš rozopnúť podprsenku a stiahnuť nohavičky. Čipkou lemovaná bielizeň, o pár sekúnd neskôr nasledované aj boxerkami, takmer nečujne dopadne na zem. Potom ťa Louis zatlačí do sprchového kúta a púšťa vodu. Príjemne teplé kvapky dopadajú na vaše nahé telá naliehavo tlačiacich sa k sebe. Vaše jazyky zvádzajú neúprostný súboj o nadvládu zatiaľ čo vaše prsty sa zabáraju do mokrých vlasov toho druhého. Nevnímaš vodu ktorá ťa páli v očiach, aj keď je čistá, nevnímaš nič okrem Louisových dotykov a pier, strácaš pojem o čase.
,, [Y/N] , prosím, "vyrazí zo seba Louis zadychčane. ,, Už nemôžem ďalej čakať."
,, Ja tiež nie. "Uistíš ho. Až teraz si uvedomuješ, že sotva popadáš dych.
Ani jeden sa neobťažujete použiť uterák. Prekračujete kôpku spodnej bielizne a mierite von do chodby - smer spálňa. Louis rýchlim pohybom ruky zhadzuje z postele veľa úhľadne naskladaných vankúšikov a pokladá ťa na saténovou prikrývku. Lahá si nad teba a uprene sa zahľadí do tvojich očí. ,, Si tak nádherná. "Zašepká. ,, Ani nevieš ako moc si mi chýbala."
,, Aj ty mne. "Odpovieš, tiež šeptom. Pravdepodobne by si ešte niečo dodala, ale akonáhle sa Louisove pery dotknú tvojho podbruška, nezmôžeš sa na viac ako na tichučký ston. Za pár minút sa tichý ston mení v hlasné stonanie. Zarýváš nechty do plachty a kričíš jeho meno.
,, Louis, už dosť! "Ešte nikdy si nepociťovala takú túžbu. Bolo to šialené. Louis vyplašene vzhliadol od tvojho rozkroku.
,, (Y / N) deje sa niečo? "
,, Nepreťahuj to, prosím! "Vyhrkneš bezmocne.
,, Keď som hovoril, že nepoznám viac nedočkavého človeka ako si ty tak si sa čertila. "Namietol Louis so šibalským úsmevom.
Jemne stlačí tvoje zápästia a dáva ti ruky za hlavu. Pomaly do teba vnikne, pričom sykneš bolesťou a mierne sa prehneš v chrbte. Z jeho pohľadu vyčítaš jasné Deje sa niečo? V poriadku ?. Usmeješ sa a zavrtíš hlavou. Louis ti, presne ako si predpokladala, porozumie aj bez slov a začne rytmicky prirážať. Ako pri každom vašom milovaní - okolitý svet prestáva existovať. Vnímaš len váhu jeho tela, jeho vôňu, jeho dotyky a samozrejme prirážanie, ktoré pozvoľna naberá na tempe.
Kým Louis neprehovorí, nevnímaš, že ti po lícach stekajú slzy. Ležia tesne vedľa teba, jednou rukou ťa objíma a druhú tí otiera slzy. ,, (Y / N) prečo plačeš? Ublížil som ti? Prečo si nepovedala hneď, že ťa to bolí? "
Cez všetky tie slzy sa usmeješ. ,, Nie zlato. Nič sa nedeje. Ja len ... som neskutočne šťastná že ťa mám. Nedokážem si predstaviť, že by som s tebou už nemohla byť. "
Louis prekvapene vydýchne a pobozká ťa do mokrých vlasov. Zasnene sa zahladíš do dnešných posledných slnečných lúčov ...
Taak a je tu ďalšia časť. Aby som povedala pravdu vôbec sa mi nepáči. Je mi z toho normálne, že zle. :-D Písala som to všade kde sa dalo a aj to tak vyzerá... :-D ale čo už..... Ďalšia časť bude lepšia.. :) ( hádam) :-D
Koment a Vote ak sa páčilo :)
Srry za chyby
*Asis
