Love is truth// N.H.FF//

Beautiful Day

Rozhodla som sa, že mu to poviem, no nie úplne všetko. « Vieš ja... Spomenula som si na otca. Vieš, keď som mala 12, tak môj otec zomrel. Spomenula som si, ako sme raz boli na dovolenke pri mori, no ja som ešte nevedela plávať a bála som sa ísť do vody. Rozplakala som sa a ocko sa ma spýtal čo mi je. Povedala som mu to a on sa posadil na plážové lehátko. Zobral si ma na nohy a poutieral my slzy. Vtedy mi povedal toto: « Nikdy nesnieš dať na sebe poznať strach. Aj keď to je ten najväčší, snaž sa ho potlačiť a mysli na veci alebo ľudí, ktorých máš rada. Mysli na tú osobu alebo vec a predstav si, že je teraz pri tebe. Aj keď v skutočnosti nie je, no skús si ju pri sebe predstaviť. Teraz zatvor očká a mysli na niečo z toho, čo som ti teraz povedal. Teraz otvor očká a podaj my ruku.» Ja som mu tú ruku podala a on sa so mnou pohol k vode.« Teraz znova zatvor oči a mysli na to, načo si myslela predchvíľou. Teraz pomaly vykročíme, dobre?» Jemne som prikývla a pomaly som začala kráčať. « A teraz otvor oči. » Keď som ich otvorila, bola som v mori.
Dokončila som a ostala som ticho. Niall ma počas celého rozprávania pozorne počúval a stále ma pozoroval.« Ak môžem, pamätáš si na koho alebo načo si vtedy myslela?» opatrne sa ma spýtal a ja som sa pousmiala. Presne si pamätám, na koho som vtedy myslela. « Myslela som na moju starkú a starkého. Predstavovala som si, ako sedíme u nich na záhrade a zbierame jahody, aby nám starká mohla upiecť jahodový koláč. Moja mama sa ho niekoľkokrát pokúšala upiecť, no nikdy nechutil tak, ako od starkej. Asi pol roka po našej dovolenke, zistili starkej rakovinu v poslednom štádiu. Po roku boj o život vzdala a nechala nás tu samých tak, ako aj môj otec. No vždy si spomeniem na starkú a ocka len v dobrom. Pretože aj to málo čo sme spolu boli, naše spoločné zážitky a príhody, boli tie najkrajšie momenty v mojom živote. A vždy viem že stoja primne ako moji strážny anjeli a dávajú na mňa pozor. Určite prídu ešte mnohé osoby s ktorými prežijem krásne chvíle, no na tieto nikdy nezabudnem.» Keď som dopovedala, Niall sa na mňa usmial. Takto sme sa zhovárali veľmi dlho a ani sme si neuvedomovali, že sa zotmelo a že sme v parku už len my dvaja. Chvíľu bolo ticho a mne už začínala byť zima, keďže som mala na sebe len šortky a tričko. « Niall, myslím že ja už pôjdem.» « Oh, jasné. Prepáč že som ťa tak zdržal. Môžem ťa ako ospravedlnenie odprevadiť? » « Jasné. Len je tu menší problém. Keďže som sa prisťahovala len dnes, neviem kde sa nachádza môj dom. Ak ti to nevadí, dám ti adresu. OK?» « Jasné. To je v pohode.» usmial sa na mňa a ja som mu podala lístoček z adresou. « Poznám to tam. Vieš ja bývam o 3 domy ďalej.» « To fakt?» « No áno. Vyzerá to tak, že sme vzdialený susedia.» Len som sa usmiala a kráčala ďalej. Začala my byť strašná zima a trošku som sa triasla.« Je ti zima?» « Len trochu.» Niall si začal dávať dole mikinu. « Nie, Niall. To je v pohode. Veď za chvíľu som doma.» «Lenže to je ešte dosť ďaleko a nenechám ťa predsa mrznúť.» «Ďakujem ale teraz budeš mrznúť ty.» povedala som a usmiala som sa.« Mne zima nie je. A ako si hovorila, za chvíľu sme na našej ulici.» Ďalej sme sa rozprávali o všeličom, až kým sme neboli pred mojím domom.« Tak. Ďakujem ti za krásny deň a aj za to, že si my pomohol dostať sa domov.» «To nestojí za reč. Som rád že som ti mohol pomôcť a strašne dobre som sa s tebou porozprával." Krásne sa na mňa usmial. « Tak dobrú Niall.» «Dobrú Lea.» usmial sa a ja som sa vybrala domov.
Ahojte :) . Hlásim sa z novou časťou. Dúfam že aspoň vy ste z ňou spokojný. Podľa mňa je úplne hrozná. Tak dúfam že my zanecháte votes a komenty. Ďakujem každému kto si to prečíta.
*Lea*