Love is truth// N.H.FF//

Pregnant

O 4 mesiace
S Niallom nám to klape a ja sa doňho každým dňom viac zamilovávam. Do jeho úsmevu, ktorý mi každý deň venuje. Do jeho nebesky modrých očí, ktoré keď sa do nich zadívam, hýria iskričkami radosti, lásky a nehy. Do jeho krásneho hlasu, ktorý keď len prehovorí, vybuchne vo mne roj motýľov. Proste doňho celého. "Zlato?" "Áno?" Vyrušil ma Niall s prezerania si ho a rozmýšľaním nad tým, aký je skvelý. "Čo je na mne tak zaujímavé, že na mňa už dobrú pol hodinu hľadíš a usmievaš sa ako mesiačik na hnoji?" Začal sa smiať na celé kolo. Ja som ho udrela do ramena no po chvíli som sa musela smiať aj ja.
"Premýšľala som o tom, aké mám šťastie , že ťa mám. Si ten najúžasnejší človek akého poznám. Milujem ťa." "Aj ja ťa milujem. A podľa mña to ja mám šťastie, že som ťa stretol. " Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. No neskončilo to len pri tom.
★★★★★★★★★★★★★★★★
O mesiac→ Niall's POV
Už dobré 2 týždne je Lei zle. Každé ráno zvracia . Myslí si, že o tom neviem. No pravda je iná. "Lea. Už zas si zvracala." "Nie. L-Len som bola na WC." "Zlato neklam mi. Počul som ťa. A obleč sa." "Prečo?" "Ideme k doktorovi." "A-Ale veď to nič nie je." "Lea nehnevaj ma a obliekaj sa." "Fajn. Už idem."
Obliekli sme sa, vzal som kľúče od auta a vyrazili sme. Za necelých 20 minút sme stáli pred nemocnicou. Odputával som sa, keď Lea povedala: "Nemusíš tam ísť so mnou." "Ale musím. Tak už poď." Vystúpila z auta, chytil som ju za ruku a išli sme. Sadli sme si do čakárne."Ale do ambulancie idem sama." "No dobre." Aj keď s nevôľou, pritakal som.
Lea's POV
Vstúpila som do ambulancie. "Dobrý deň." "Dobrý. Čo vás trápi?" "Už dva týždne zvraciam." "Aha. Tak to vás pošlem na gynekológiu." "Gynekológiu? Prečo?" "Ste asi tehotná. Preto." Povedal a usmial sa na mňa. Mne vtedy úplne vyschlo v krku. Tehotná? Veď ma Niall zabije. Ako mu to poviem? Čo jeho kariéra? Veď za mesiac im začína 4 mesačné turné. Ja mám deti rada a trochu ma to potešilo no bojím sa ako to prijme Niall. "Ďakujem pán doktor. Dovidenia." "Dovidenia." Vyšla som z ambulancie a pozrela som na vystresovaného Nialla. Ach Niall. Keby si vedel ako sa bojím ja. Pomyslela som si. "Tak čo ti povedal doktor?" "Zajtra mám prísť ešte raz." "Aha. Ale zajtra máme s chalanmi skúšku v štúdiu." "To nevadí. Ja pôjdem sama." Povedala som a usmiala sa naňho. Prišli sme domov a zbytok dňa sme preležali pri telke.
                     *****
Ráno, keď som vstala, Niall už bol preč. Dala som si rýchle raňajky a vyrazila do nemocnice. Bola som dosť nervózna. No nech sa deje čokoľvek aj keby som bola tehotná, to dieťa si nechám. Ako som tak išla po chodníku, mysľou mi prebehlo že o 4 dni má Niall narodeniny. S ostatnými sme sa dohodli, že mu veľkú oslavu robiť
nebudeme, ale spravíme menšie posedenie s blízkymi priateľmi a rodinou. Vošla som do budovy nemocnice. Pozrela som sa na informačnú tabuľu kde je gynekológia a vydala sa na tretie poschodie. V čakárni boli žený s bruškami. Pozdravila som a sadla na sedačku. O chvíľu ma už volali do ambulancie. "Dobrý deň." "Dobrý deň. Čo vás sem privádza?." Povedala som mu to, čo včera. "Aaa. Tak si ľahnite a spravíme vám ultrazvuk." Ľahla som si na posteľ a vyhrnula som si tričko. Doktor mi na brucho naniesol gél a prechádzal mi po ňom prístrojom. Pozeral sa na obrazovku a pri tom sa usmieval. Zrazu na mňa natočil obrazovku. "Pani. Ste v 2 týždni tehotenstva. Tu je vaše dieťa." Takže je to pravda. Som tehotná. Pri pohľade na obrazovku mi vstúpili do očí slzy. Bola som šťastná no zároveň som sa aj bála. Vstala som z postele, zotrela som si gél a vyrazila domov, v ruke držiac prvý obrázok dieťatka. MÔJHO DIEŤATKA!!