Posolstvo muža

1. VÝHRA

Vyhrali sme. ,,Vyhrali sme!" zakričal som od dverí. Uvedomil som si, že pred dverami stále stojí trochu zmätená poštárka. ,,Ďakujem, dovidenia" povedal som staršej pani a ospravedlňujúco sa na ňu usmial. Zatvoril som za ňou dvere a utekal do kuchyne.

Správy v rádiu boli ako zvyčajne pustené nahlas a keď som mamu znova oslovil, jemne ňou od prestrašenia myklo. ,,Mami, vyhrali sme. Pamätáš si tú súťaž, do ktorej nás otec prihlásil? Vyhrali sme ju, práve nám prišiel list" rýchlo som to zo seba vysypal. Mame sa rozžiarili oči od šťastia. Odložila zásteru a z rúk mi vytrhla list.

Zamyslene ho čítala znova a znova a na jej tvári sa usadil zachmúrený výraz. Čo ju takto zarmútilo? Mala by sa predsa tejto správe tešiť.

,,Garret, ale čo bude s Nicom? Veď vieš, že sa vráti, až v pondelok večer. My sa tam máme dostaviť už na obed" ustarostene sa na mňa mama pozrela. ,,Mami, veď ho môže doviesť strýko. Vieš, že s tým nikdy nemal problém." Nico je môj brat. Je o 4 roky mladší a aj napriek tomu, že takmer pred rokom prekročil hranicu dospelosti, mama sa o neho stále strachuje ako o malé dieťa.

Zadné dvere hlasno buchli a po chodbe sa ozvali kroky. ,,Bruce, spomínaš si na tú súťaž?" spýtala sa mama otca s iskrami v očiach. Starosti o Nica ju rýchlo prešli. ,,Samozrejme," odpovedal jej otec a dal jej bozk na čelo.

,,Práve prišiel list, kde nám gratulujú k výhre. V pondelok na obed sa máme prísť ubytovať na vrátnicu." Na otcovi bolo vidno, že sa tejto správe potešil. Tak dlho rozprával o rodinnom výlete. Napokon, týždeň oddychu nikomu neuškodí.

...

Vybehol som hore po schodoch a zamieril rovno do svojej izby. Ľahol som si na posteľ a zrak mi padol na nástenné hodiny. Do frasa, mám 15 minút na to, aby som došiel na námestie. Tam som sa mal stretnúť so svojou priateľkou Jadis. Spoznali sme sa v škole a z úhlavných nepriateľov sa stal zamilovaný pár. Po schodoch som zletel rýchlosťou blesku, šikovne si obul topánky a z vešiaka zvesil bundu, ktorú som si počas behu nešikovne obliekol.

Dobehol som na námestie, kde už na kraji fontány sedela Jadis. ,,Ahoj," pobozkal som ju a ona mi bozk opätovala. ,,Meškáš, ako vždy," povedala s vážnou tvárou, no ten výraz jej dlho nevydržal. Začala sa smiať a ja som ju opäť pobozkal.

Mala na sebe hnedý kabát a pod ním čierne šaty. Nevybrala si práve teplé oblečenie pre ten chladný aprílový deň, no ja som jej zámer prekukol.

,,Kam chceš ísť?" opýtal som sa jej a tajne dúfal, že u nej doma nikto nie je. Čaká ma pobytový týždeň bez nej, musíme sa patrične rozlúčiť.

,,Som sama doma, môžeme ísť k nám," pokúsila sa o nevinný úsmev, no vedel som, že nevinné veci sa o chvíľu diať nebudú.

...

,,Vyhrali sme ten pobyt, ktorý som ti nedávno spomínal," potichu som povedal a pritiahol si jej nahé a horúce telo bližšie k tomu svojmu. ,,Gratulujem, dúfam, že si ho užijete," usmiala sa na mňa a dala mi pusu na líce. ,,Ďakujem," odpovedal som a nos som si ponoril do jej voňavých vlasov, ,,budeš mi celý týždeň chýbať."

,,Tak to by sme si mali toho druhého užiť, kým ešte môžeme," zašepkala a obkročmo si na mňa sadla. Pritisla sa panvou na mňa a vášnivo ma pobozkala a z jej očí mi na tvár stieklo niekoľko teplých sĺz. Bolo je smutno, no vedel som, že ju to prejde. Veď to bude len týždeň.

Cítil som ako jemne nadvihla boky a ja som do nej vošiel. Jej horúčosť ma celého vtiahla do seba. Celý proces nášho lúčenia sa začal odznova.

Naše telá sa spájali a nemali dosť. Vždy to s ňou bolo takéto. Intenzívne, vášnivé a plné emócií. Možno mi niečo primiešala do čaju. Možno to bolo kúzlom a možno iba jej osobnosťou. No nečudoval by som sa, keby si pomohla nejakými bylinkami. V jej rodine sa praktizovanie čarodejníctva dedilo už po dlhé generácie. V oblasti rastlín sa dokonale vyznala a často ich využívala vo svoj prospech.

Tiché, zrýchľujúce sa vzdychy naplnili izbu. Teplota v izbe neúprosne stúpala, rovnako aj teplota našich prepletených tiel. Obaja sme svoj vrchol dosiahli v ten istý okamih. Ľahol som si vedľa nej a ona sa pritúlila ku mne.

Keby som len vtedy vedel, že ju takto mám pri sebe poslednýkrát.