(Ne)boli sme si súdení

Prológ

„Dcérka moja milovaná, prečo práve on? Fakt si si nemohla z tých miliárd ľudí, čo behajú po tejto planéte, vybrať nikoho iného, než toho, toho..."

„Otec, prosím ťa, upokoj sa a radšej to nedopovedz," pristúpila som k nemu a opatrne ho chytila za plecia, no vytrhol sa mi a pokračoval v načatom.

„...toho darebáka!" Dupol nohou o podlahu, až mi to na sekundu prišlo smiešne.

„Oci, prestaň už, prosím. Naozaj to preháňaš. Nerozumiem, čo také ti urobil, že..."

„Nebudem ti tu vysvetľovať svoje dôvody! Čo si ty kňaz, aby som sa ti spovedal?! Je to môj názor a hotovo! S tým chlapom si si nemala začínať!" Znova mi skočil do reči. Prestávala som rozumieť takejto miere rozhorčenia.

„Pozri, chcel si, aby som k tebe bola úprimná, tak som bola," rozhodila som rukami a v duchu sa utešovala chabými argumentmi, že sa mi konečne znova podarilo zblížiť s otcom a vyrozprávať sa mu. Aj keď to očividne nebol práve najlepší nápad.

„Úprimná, úprimná! Stále tu točíš o nejakej úprimnosti," vraštil čelo akoby práve spozoroval za oknom čosi podozrivé. Tie jeho policajné návyky sa snáď nikdy úplne nevytratia. Aj keď už čoskoro pôjde do dôchodku. „Nemohla si si radšej začať s tým Cigáňom? Aj toho by som zvládol lepšie než tento tvoj skvostný výber! Z kaluže do blata! Najprv Maďar a teraz toto," Zavzdychal.

„Oci, po prvé – Nathan je černoch..."

„Tmavý ako tmavý," zašomral si.

„Musíš mi neustále skákať do reči?!" Začínalo to vo mne vrieť. Ešte jedna pripomienka a asi mi urve dekel. „A po druhé – som dosť stará, aby som si od teba potrebovala pýtať povolenie na to, s kým si môžem začať. Buď to budeš akceptovať alebo nie. Dohovorila som!"

Odrazu som pocítila záchvevy prudkého závanu nostalgie. Treskla som dvermi, zavrela sa v izbe a v spoločnosti zúfalstva obliehajúceho celú moju osobnosť sa zvalila na posteľ.

*

Vždy som si myslela, že všetky tie prehnane romantické príbehy z tureckých seriálov sú absolútne nereálne. Šéf a podriadená, náhodné stretnutia, ktoré prerastú až v manželstvo, z nenávisti najväčšia zaľúbenosť či zakázaná láska, ktorá je od prvej chvíle odsúdená na zánik, no nakoniec dobro vždy zvíťazí a dvaja milenci si k sebe nájdu cestu aj cez všetky prekážky. Také niečo predsa v skutočnosti rozhodne nemôže existovať. Také veci sa dejú len v seriáloch s dejom z pier scenáristiek, ktoré sú hlavou večne kdesi v oblakoch a tajne dúfajú, že si po ne raz príde princ na bielom koni, ktorý ich vyslobodí z nudnej reality a zahrnie nekonečnou láskou. Skutočnosť býva iná. Ťaživá, plná útrap a vonkoncom nie romantická. Náhody neexistujú, princovia na bielych koňoch dávno zapadli prachom dávnej minulosti a šialená zaľúbenosť dvoch ľudí, ktorí by spolu rozhodne nemali byť, je možná len na doskách, ktoré znamenajú svet.

Vždy som si myslela...

Až kým som totálne nestratila hlavu pre muža, ktorý by mal pre mňa byť zakázaným ovocím. Nesprávneho. Nevhodného. Najhoršiu možnú voľbu.

Nemalo sa to stať, no stalo sa.

Bláznim. Som plná šialených emócií, ktoré som nútená v sebe potláčať. Mám ich v sebe toľko, že bežného človeka by z toho rozdrapilo. Keby som bola šampanským, tak by mi natlakovaná zátka samovoľne vystrelila až kamsi na Saturn.

Najradšej by som okamžite vyšla na najvyšší kopec v okolí a vykričala do celého sveta, čo práve cítim. Aké kruté boje zvádzajú v mojom vnútri pocity, emócie a myšlienky. Bojujú a súperia o to, či vyhrá srdce alebo rozum. Hádajú sa, čo je správne a čo nesprávne.

Neuveriteľne ma to ťaží na duši. Ten nepríjemný pocit ma sužuje a núti ma utápať sa v príšerných mukách.

Je šialené a absurdné zároveň, ako je možné cítiť šťastie a zúfalstvo v tej istej chvíli. Chce sa mi plakať, kričať a utiecť. Zbabelo odísť od všetkého, čo ma trápi.

Som však ochotná v tejto chvíli všetko vzdať?

Čo je ťažšie? Rezignovať alebo rozhodnúť sa, ktorá z možností je správna? Jedno viem určite. Takto už ďalej nevládzem. A aj keď večne srším pozitívnou energiou, humorom a úsmevy bežne rozdávam na všetky strany, v tejto chvíli by som sa najradšej skormútene zahrabala do líščej nory a aspoň na pol roka v nej hibernovala, nech sa prebudím, keď už všetky problémy budú úplne mimo mňa. Otázkou je, či by to vôbec bolo pomohlo. Asi iba sotva. Tiež mám občas myslenie skreslené ako tie tvorkyne tureckých romantických seriálov, kde hlavný hrdina vyzerá vždy ako model s postavou a úsmevom poloboha, pričom akýkoľvek priemerný Turek má od neho na míle ďaleko. Takže skrývanie sa v líščej nore pred svetom a jeho strasťami, by malo asi taký zmysel ako ručná brzda na teplovzdušnom balóne.

Prečo práve ja?! Vždy som si síce hovorila, že môj život mi neustále dáva najavo ako nemieni byť nudným a o absolútne šialené zvraty v ňom nikdy nie je núdza, no toto? To už si, drahý život, vážne prehnal! Skôr by som zbalila Jana Koleníka alebo sa vyspala s Jasonom Stathanom ako zvládla toto!

Hm, fajn, drahá Laura, je načase čeliť svojmu životu a problémom, ktoré si si v ňom narobila...

Tadááá, konečne ste sa dočkali!! 💁🏻‍♀️ Po obrovskom úspechu môjho posledného wattpad diela "Láska na dohodu" som tu s ďalším príbehom! "(Ne)boli sme si súdení" bude plné romantiky, erotiky, zvratov, emócií, ale aj nečakane vtipných situácií, kedy sa do deja zapletú rodičia hlavných hrdinov. Verím, že si charaktery Laury a Adama obľúbite a toto dielo vás bude baviť minimálne rovnako ako LND 😊.

Budem vám vďačná za akékoľvek komentáre s prvými dojmami a nezabudnite hodiť prológu aj hviezdičku, aby som vedela, že sa vám páčil. A, samozrejme, sledujte môj profil, nech vám neuniknú nové kapitoly! ☺️ Zatiaľ bude nový diel vychádzať vždy v pondelok a neskôr prejdeme na obvyklý systém - 2 kapitoly týždenne. Dielo však stále len píšem (a zatiaľ nie som ani v polovici), takže sa to nedá príliš urýchliť 🙈🙈.

Ďakujem a budem sa na vás veľmi tešiť! 😍Rovnako aj pobláznená Laura, sexi Adam, nevyspytateľný Filip či homofóbny otec hlavnej hrdinky. Verím, že sa pobavíte... 😁

P.S. - toto dielo venujem Tebe, Desire... Ďakujem za inšpiráciu 😉.

- Vaša Mishell.