Neznámy chalan

2. Kapitola

Keď domov konečne prišla mama opýtala som sa : ,, kde si bola ?'' Ona odpovedala :,, mala som neaké pracovné stretnutie.'' ,, Aha.'' Povedala som nepresvedčivo. Išla som sa najesť a prichystala sa do školy.

*po škole*

Zašla som do mesta kúpiť si niečo na seba. Bola som už na námestí keď predo mnou som zbadala krásneho chalana. Kým som sa stihla naňho vynadívať bol preč !!!! Mala som taký hlúpy pocit že som ho už niekde videla. Nakoniec som si kúpila pekné šaty s potlačou kvetov. Stáli okolo dvadsiatich eur. Ale nechajme šaty tak. Nemohla som sa zbaviť toho pocitu, ktorý vo mne vyvolal neznámy chalan. Musela som sa o tom porozprávať so Sárou.

*po debate*

Mali sme voľnejší,kľudnejší deň tak sme si šli zabehať. Bola streda. Išli sme tou trasou ako vždy ale po neznámej a nezreteľnej tvári ani stopa. Bolo to veľmi, veľmi zvláštne. Žeby sa objavovala iba v sobotu večer ? Ale prečo ? Nechápala som tu !

* v sobotu*

Dnes so mnou Sára behať nešla bola niekde na chate, tak som išla s mamou.

Jasne že sa jej chcelo ísť, ale bola taká nervózna.