Navždy ženou mafiána

39.

,,Mal som trochu iné plány, ale tuto Alica ich pozmenila Derek, pôvodne som plánoval odletieť s ňou do Anglicka, ale lepšie bude, keď ťa odstránim z cesty a budem môcť v klude žiť život s mojou drahou princeznou," hovorí a pritom stále miery na Dereka, uprel na mňa pohľad a pokračoval ďalej, ,,a neskôr si ju aj vezmem za manželku. Zabijem každého, kto mi skríži cestu, kľudne aj jej rodičov, samozrejme, že Alica by to nedopustila, takže svadba prebehne v kľude, však zlato?" otočí hlavu mojím smerom a ja mu slabo prikývnem.

Čo iné by mi asi ostávalo? Keď prídem o Dereka nedokážem prísť aj o ďaľších ľudí, na ktorých mi záleží. To už by som nezvládla, potrebujem, aby mi niekto ostal v živote, keď Dereka zabije nechcem ostať sama, lenže stále v kúte duše dúfam, že sa stane zázrak a ja s ním z tejto miestnosti odídem ruka v ruke naspäť do New Yourku.

Podľa toho, ako sa Derek tvári, veľkú šancu tomu nedáva. Nemá zbraň, všetci jeho ľudia sú odzbrojení a s nami v tejto miestnosti. Nachvíľu sa rozhostí ticho, nikto sa neodváži niečo povedať, nikto nemá chuť reagovať na Natanove slová.

,,Natan prosím nechaj ich všetkých, prisahám, že už nikdy viac neujdem, neodídem od teba," zhlboka sa nadýchnem a pripravím sa na to, čo vyslovím, ,,a môžeš si so mnou robiť čo len chceš a kedy len chceš, len ich prosím pusti," zarazí sa každý človek v tejto miestnosti, z toho, že som práve ponúkla svoje telo na ich záchranu.

,,To je lákavá ponuka princezná, musím priznať, že už dávno chcem vedieť ako chutíš," chlípne sa na mňa usmeje a oblízne si vrchnú peru.

,,Radšej zomriem, akoby som mal toto dopustiť," skočí mu Derek do rečí a mne hlavou prebehne, že Natan nebude dva krát váhať, takúto ponuku neodmietne.

,,Ako si praješ," zareaguje na Derekovu odpoveď Natan a ja ucítim silnú bolesť, že je koniec, koniec života mojej lásky.

Bitka, ktorá sa zrazu začne kúsok odo mňa, ktorú vyvolal jeden z Derekovych ľudí odpúta pozornosť Natana a Derek mu jednu vrazí. Odkopne jeho zbraň a začnú sa biť hlava nehlava na zemi. Držím si krk a hrdlo mám zovreté od strachu, ktorý z nich sa dostane ku zbrani prví, ktorá leží pár metrov od nich dvoch na podlahe.

Chvíľu je navrchu Derek a uštedruje Natanovi rany a potom zase naopak. Trasiem sa a v hlave sa mi premietne, že teraz môžem zbraň vziať ja a ukončiť tento boj. Zachrániť Dereka a odísť s ním preč.

Lenže nikdy som nedržala zbraň a dokonca neviem, ako sa s ňou zaobchádza. Potom mi preskočí hlavou, že toto je jediné východisko, ktoré to ukončí a zastaví naše trápenie, naše a aj ostatných ľudí okolo mňa. Natan ublíži každému, kto sa mu postaví do cesty a ja to musím urobiť, aby som ochránila svoju rodinu.

Čo najrýchlejšie ako viem pribehnem ku zbrani, zdvihnem ju, namierim nad seba do stropu a vystrelím. Upútam pozornosť ľudí v okolí a každý zastane v pohybe a nepohne sa. Očakávajú čo spravím a čo poviem, ale ja neviem vôbec, nikdy som nebola v takejto situácii a nič ma nenapadá. Zložím mierne zbraň dole a namierim ju na Natana.

,,Žabka zlož zbraň, pokoj nič nerob, nechcem, aby si si ublížila," povie so zrakom upriamením na mňa Derek a vyberie sa mojím smerom. Zbraň začínam skladať a Derek sa po ňu naťahuje.

,,Nie Alica!" vykríkne a ja nechápem prečo. Mierne sa pootočím za nepatrným pohybom po pravej strane a všetko sa premieta ako v spomalenom filme.

Derek sa rozbehne a veľkým skokom zachytí guľku, ktorá bola určená mne. Odhodí ho to mierne dozadu a oboch nás svojou váhou zrazí na zem. Natan neváha a beží našim smerom, lenže Derek vezme moju zbraň a niekoľko krát na neho vystrelí. Ďalší vystrel patrí mužovi, ktorý zasiahol Dereka od jedného nášho človeka z ochranky.

Vidím krvavú špinu na Derekovej košeli a tlačím mu na ňu. Slzy ma štípu v očiach a strach, že prídem o jediného človeka, ktorého milujem je priveľký. Bolesť na mojej hrudi je veľmi intenzívna, až príliš, možno zo strachu, čo bude ďalej.

,,Pane, počkajte pozriem sa na to," priskočí k nám jeden z mužov a začne prezerať Dereka.

,,Gulka našťastie neuviazla v tele, je to čistý 'priestrel'," všetci po vyslovení toho slova stuhneme a hneď sa vysvetlí, prečo je bolesť v hrudníku taká silná, že to nie je bolesť zo strachu, ale po guľke, ktorá skončila v mojom tele.

Zhrozene pozriem na Dereka a pustím mu ruku, pretože začínam slabnúť, nevládzem sedieť a moje telo klesá k zemi. Ruky mi oťažievajú a neposlúchajú ma, nezvládajú sa hýbať. Derek na mňa pozerá s vydesením a ustráchaním výrazom, akoby toto mal byť posledný pohľad, aký mu venujem.

,,Nie, nie, nie, nie Alica, neopúšťaj ma láska nie. Zavolajte rýchlo pomoc, okamžite zavolajte záchranku," rozdáva rozkazy a vôbec nehľadí na svoje zranenie, na ranu, ktorú určite cíti tak, ako ja tú svoju. Jeho muži mi tlačia na hrudník.

,,Áno pane," odpovie muž z ochranky a začne vytáčať hovor. Ďalej ho nesledujem, iba hľadím môjmu mužovi do očí, posledný pohľad chcem venovať jemu.

,,Milujem ťa Derek," z posledných síl vyslovím slová, pretože chcem, aby to počul, aby to vedel že v posledných minútach života myslím len na neho.

,,Nie láska, neopúšťaj ma," začne plakať a hladkať ma po tvári. Jeho krvavé ruky ma hladia a vychutnávam si jeho dotyk.

,,Kde je tá sanitka kurva!" zvrieskne do vzduchu na jedného zo svojich ľudí.

,,Už sú na ceste pane, za pár minút sú tu," zahľadí sa na mňa Derek a v očiach mu vidím strach, že mne tých pár minút nebude stačiť, že toľko už nevydržím.

Viečka sú ťažké a nezvládam oči udržať otvorené. Len nachvíľu si pospím a opäť budeme spolu. Určite len neviem kedy a kde.

,,Nezatváraj oči Ali..," stráca sa hlas niekde v diaľke a ja už nič nepočujem. Už je pokoj a kľud a bolesť, už nie taká hrozná. Moje telo sa vzdalo a zaspalo....