Motýli efekt

....

V kancelári sa nervózne chvíľu prechádza a vykukuje z kancelárie . Dúfa že sa investor rozhodne dať šancu ich múzeu . Za necelú hodinu jej už klope niekto na dvere „ Vstúpte „ . Bris . Jej srdečný tep sa zrýchli ale snaží sa zachovať čo najviac neutrálnu tvár. Postaví sa zo stoličky a prejde pred jej pracovný stôl . „ Tak ? Ako to prebehlo ?" obzerá sa po jej kancelárii . Je nervózna . „ Všetko vyzerá byť na dobrej ceste . Prebehne ešte pár stretnutí . Bol by som rád ak by ste sa ich zúčastnili . Predsa nikto nepozná múzeum lepšie ako vy" súhlasne prikývne . „ Bude mi potešením" ale jedna myšlienka jej stále hlodá v mysli. Je to on ? Chce sa ho opýtať , už sa chystá keď v tom zaklope na dvere jej asistentka a bez pozvanie vstúpi dnu .

 „ Och prepáčte nevedela som že tu niekoho máte" ach slečna Farilová vždy vie kedy vystihnúť tú najnevhodnejšiu chvíľu . „ To je v poriadku , som na odchode" Podajú si ruky a jej srdce znova urobí ten zvláštny pohyb až ju to zabolí . Bris sa pri dverách otočí a ešte pripomenie že jej bude volať . Zaklepnú sa za ním dvere a je preč. Ostane jej smutno že ich prvé stretnutie bolo také krátke .Chcela sa dozvedieť či je to ten istý muž alebo ho už niekde videla alebo jej predstavivosť beží na plné obrátky . Slečna Farilová jej začne vysvetľovať nejaké veci ale ona jej mysľou dávno niekde inde . Dnes odchádzala z práce skôr . Pol dňa strávila v sklade kde triedila starožitnosti . Nepríjemne ju pichalo v chrbte a jej hlava išla vybuchnúť . 

Kráčala cez park keď započula jemný ženský hlas ako ju volá „Esste" bolo to rýchle a krátke takmer nezrozumiteľne . Obzrela sa okolo seba ale nikoho nevidela . Niekedy sa jej zazdá že niekto volá jej meno ale počula že ľudom sa to stáva bežne . Mykla nad tým len plecom . Keď obchádzala druhú stranu jazera volanie jej mena sa zopakuje „Esste..." a ticho . Znova sa rýchlo poobzerá a pridá do kroku . Rýchlo vbehne do vchodových dverí a hore do bytu . Zabuchne za sebou dvere a zvezie sa na zem . Má toho plné zuby . Stále je len vystrašená . Prečo sa takéto veci musia diať práve jej a prečo teraz . Započuje dupot labiek ako sa Cherry a Berry ženú ku nej . Celu ju vyoblizujú a poskakujúc ju nasledujú do obývačky . 

Na stolíku pred telkou leží jej nedočítaná kniha . Na zemi sa povaľujú hračky psov a pohlaď do spalne ju zdesí „Berryyyyy!" zakričí . Celá spálňa je od peria z vankúša . Ktorý je pohodený na zemi . Hneď vie že to bola Berry robí to od kedy bola malé šteňa . Ráno zabudla zavrieť dvere na spálni takže ju čakal podvečer plný peria a nervov. S pohárom vína si sadne na gauč pozerá sa von oknom na svetlá z mesta a jej myseľ je prázdna . Proste nemyslí na nič , len sa pozerá . „ Essteee.." zakričí dievča na konci chodby . „ Kde si toľko bola ? Rodičia ta už hľadajú . Vieš že dnes majú prísť . Mama je už nervózna" Neveriacky hladí na dievčinu ktorá ju drží za ruku „ Čo tak pozeráš ? Kde si zase bola ? Vieš že máš zákaz cestovať kým sa nepridáš k impériu " karhá ju dievča . 

Ťahá ju dlhou chodbou a vkročí do miestnosti plných šatov a šperkov . Na figuríne pred ňou visia smaragdovo zelené šaty z jemnými striebornými šperkami. „ Rýchlo sa obleč už meškáme" dievča s nej začne vyzliekať šaty a súkať ju do nových „Kto si ?" spýta sa vystrašene „ Ale Esste , teraz nie je vhodná chvíľa na žarty" zapne jej náhrdelník a už ju strká znova cez chodbu do inej miestnosti . „ Nezabudni sa pokloniť vieš aký sú jeho rodičia" prízvukuje jej ale ona ničomu nerozumie . Vpadnú do obrovskej sály . Dievčina sa pokloní a Esste stiahne so sebou . Pomaly vstanú „ Matka" adresuje dievčina ženu pred ňou . Esste zostane zarazená . Žena ktorá stojí pred ňou má jej oči ,ústa a lícne kosti . Ucúvne ale dievčina ju znova strhne naspäť . „Čo je to dnes s tebou ?" šepne . 

„ Som rada že si našla svoju sestru . Kde si zase bola ? Vieš že dnes je dôležitý deň !" hreší ju žena . Sestra? Ona je niekoho sestra ? „ Isste drahá pomôž svojej sestre dnes je akosi mimo" Jej "matka" sa obráti k mužovi ktorý stojí po jej boku. Niečo mu šepká ale nerozumie čo . „ Esste dcérka dúfam že si necestovala ?" pozrie na ňu s nádejou v očiach . Dcéra ? Ničomu nerozumie kto sú títo ľudia . „ Nie , necestovala" šepne . Zdá sa jej to ako najlepšie možná odpoveď . Jej otec prikývne . Vezme ju za ruku a niekam ju vedie . Pár pred ktorým sa zastaví je honosne oblečený ich hlavy zdobia korunky a muž ktorý za nimi stojí nie je nikto iný ako muž ktorého stretáva vo svojich snoch . Pár sa na ňu usmeje a ona úsmev opláca .

 Hrá túto hru s nimi . Aj tak je to len jeden z je zvláštnych snov . „ Nesmierne ti to pristane drahá" pochváli ju žena z korunou na hlave . Pokloní sa a kompliment jej oplatí . Žena sa zasmeje a obráti sa na muža stojaceho za ňou . „ Pozdrav svoju nastávajúcu" Bris sa jej ukloní . „ Veľmi ti to pristane Esste" zhodnotí jej zjav . Ukloní sa na oplátku a usmeje sa . ,, Tebe tiež" Bris zdvihne obočie a jej matka ju štuchne do boku. Esste sa zahanbí ale konverzácia sa rýchlo odvráti od nich a ich rodičia od kráčajú . Zostane trápne ticho ktoré vyplní jej sestra s tým že zahliadla koláče . Bris a Esste ostanú sami . Usmeje sa a už sa chystá nadhodiť nejakú tému keď k nemu pristúpi akýsi muž . Nie akýsi ale Alexander . Prekvapene ustúpi . Čo sa to deje . „Ah Esste dovoľ mi ta predstaviť môjmu najlepšiemu priateľovi Alexandrovi" veď to je jej najlepší priateľ . „ Teší ma" aj jemu sa mierne ukloní „To nie je treba Esste" upozorní ju . 

Pustia sa do konverzácie kde len prikyvuje a sem tam sa usmeje . Nič nedáva zmysel . Alex je predsa jej priateľ a skade sa tu nabral. Potom si uvedomila že je to len ďalší z jej snov a pravdepodobne len pletie udalosti zo dna . Ale prečo je to také reálne ? Tak skutočné . Je si celkom istá že mincu v ruke nedržala. Isste ju onedlho nájde . „ Vieš včera som sa zastavila v dedine dole pri rieke . Potrebovali oživiť nejaké sady . Nie čo sa mi tam nezdalo v poriadku" zhrozene sa na ňu pozrie „Oživiť sady ?" Isste ju potiahne za rukáv .

 „Čo to dnes s tebou je ? Samozrejme veď to je moja práca" načiahne sa po podnose so šampanským a napije sa . „ Otec sa bál že si zase cestovala a nebudeš schopná existovať . Cestoval si však preto si tak mimo ? Nevieš odlíšiť realitu" jej tvár sa jej začne rozmazávať . Zakolíše sa a jej sestra ju podoprie „ Teraz nie Esste ovládni to" jej sestra sa začne obzerať asi či niekto vidí jej závrat „ Prepáč je mi nejako zle" podlomia sa jej kolená a prebudí sa na svojom gauči doma s vínom rozliatím na koberci . „ Ale niee „ snaží sa zachrániť z koberca čo sa dá ale ten je už stratený .