Motýli efekt

6. Kapitola

Ich pohľady sa stretli . Bris vykročil , rukami sa oprel o jej stôl a nahol sa k nej. Chvíľu ju skúmal očami „Vieš viac ako som si myslel" zažmurká „ Ako to myslíš" nevzďaľuje sa od jej tváre . „Čo ešte si pamätáš Esste? " zadrhne s jej dych . Takže všetky tie predstavy teda tie veci čo videla , nezbláznila sa . „Čo vieš ty ma zaujíma omnoho viac" Bris sa pousmeje. „Nedočkavá ako vždy." Odtiahne sa. „Nuž niečo si fatálne pokašlala. A my sme teraz tu zatiaľ čo oni sú v Impériu." Esste zažmurká. Ona niečo pokašlala ? Veď cely život žije tu. „Tak to nebude možné . Predsa celý život žijem tu." Znova ten jeho úškrn. „Áno a čo všetko si z toho svojho perfektného života pamätáš? Kde máš rodičov ? Kde si sa narodila ?" zrazu sa Esste zarazí je pravda že od svojich šestnástich rokov si nič nepamätá ale jej psychologička povedala že je to normálne . Niekedy keď sa nahromadí príliš veľa stresu spomienky sa potlačia a jedinec si nie je schopný vybaviť detaily .

Problém je že Esste si nepamätala vôbec nič. „Nestáva sa často že by si bola bez slov , som prekvapený". Nie je jej nič jasne , postaví sa. „Teraz v kľude a po poriadku. Čo sa tu do riti deje? A žiadne lži." Ukazovák ma nemierený priamo na neho . Bris si odkašle a pomaly ako mačka, strážiaca si svoju korisť prejde ku kreslu do ktorého si sadne . Povolí si kravatu a zasmeje sa . Zasmeje? Čo to ma do pekla znamenať on si s nej snáď robí srandu ? Je mu na smiech ? „Čo ti je také vtipné" zamračí sa . „ Ty moja milá , ty a tvoj rozkazovačný tón. Nepríjemná ako vždy." Nepríjemná ? Nepríde jej že by bola nepríjemná . Priamočiara to áno ale nepríjemná . Však ona mu ukáže... „Ako som spomínal celé si to posrala a teraz trčíme tu." Postaví sa pred neho . Páči sa jej že on sedí a ona ma takto navrch. Dodávalo jej to sebavedomie . Ale Bris sa tváril že mu je prinajmenšom jedno či stojí , leží alebo tu pobehuje. „Znova si cestovala a ja ako somár som zase za tebou skočil . Ale hovorím ti keď toto celé skončí my dvaja" naznačí medzi nami rukou. „

Je koniec mám ťa plné zuby" ani nevedela že má zdvihnuté obočie keď ho dávala dolu a mračila sa . „ Ak medzi nami niečo je. Ako teda tvrdíš . Ja rozhodnem kedy je koniec. A toto ani nie je predmet našej prvotnej konverzácie tak neviem čo to sem ťaháš." Odfrkne si Bris . Postaví sa zo stoličky, je vyšší než ona ,čo samozrejme jej sebavedomie trošku potlačí. „A aby bolo úplne jasné , somár teda si ! Na čo si za mnou skákal ,neviem kam ,neviem kde . Mohol si sa zraniť Bris ." Jej slová sú ako bomba . Bris len zmätene zažmurká . „No..o tak či onak sa musíme sa vrátiť tak ovládni svoj talent a šup, šup." Nič . Esste nevedela o čom točí a už vôbec o nejakom svojom talente. Bris otvoril oči . „ Ty nemáš ani páru čo" Esste prejde ku kreslu kde pred chvílou sedel Bris a sadne si. Jeho vôňa ju zase opantá ale dovolila si to len na chvíľu . „ Tak mi povedz ako ? A vieš čo bude lepšie povedz mi čo sa deje." Povzdychne si a presunie sa na kreslo vedľa nej . „

Žijem vo svete úplne niekde inde . Ty , ja , rodičia tvoja sestra, všetci dokonca aj Alex ktorý asi skočil za mnou .Idiot . Sme z Impéria. V skratke tvoja sestra ma svoj dar, ktorý chcela použiť na záchranu dedinčanov. Lenže sa jej to vymklo z rúk a ona" odmlčí sa . „A ona čo ?" „ Zomrela Esste , zomrela" hlas sa mu vytratí. „Čože !" zasmeje sa . Proste a jednoducho sa začne smiať. Bris sa len udivene pozerá . „To nemáš iný spôsob ako ma z tadiaľto vyštvať tak si si vymyslel takúto kravinu ? To nemyslíš vážne." Jej smiech doznieva keď sa pozrie na Brisa ktorý na ňu hladí s kamennou tvárou . „Vyzerám že žartujem" Prenesie to s chladnosťou . Esste sa okamžite prestane smiať . „Nežartuješ?" „Tak buď ti preskočilo alebo to čo sa okolo teba deje je nezvyčajné. Čo by si povedala?" Esste vstane . „Ooo môj bože . Mne preplo . Mne už na čisto preplo . Si ty vôbec skutočný ?" Esste prejde k nemu a štuchne do neho prstom . Bris ju schmatne za zápästie a trhnutím si ju posadí do lona .Esste zhíkne. „Môžem ti viacerými spôsobmi dokázať že som skutočný . A veľmi rád ." Premeria si ju očami . Tvárou sa mu mihne emócia ale nestihne zachytiť aká . Túžba , výsmech a či azda niečo iné ? Odtisne sa od jeho hrude. „Pusti ma" rozkáže mu ale jeho stisk na jej boku zosilnie . „Ani náhodu drahá zdá sa mi že máme nejaké zameškané povinnosti." Je tak blízko že ich dych sa zmiešal a jeho husté riasi ju pošteklili na líci. Tento krát keď sa odtiahne ,tak ju pusti. Esste si odkašle a upraví si vlasy. „ Ak je to pravda cítila by som to . Je to moja sestra vedela by som to ." zasmeje sa hlbokým hlasom .

Esste nemôže povedať že to na ňu nezapôsobilo . „A preto ty moja bludička, budeme musieť za niekým zájsť. Nech ti pomôže s tou tvojou deravou hlavou." Bludička . On tu blúdi tiež ak je teda na tom niečo pravdy . A sa ma nechystá predať na biele mäso . Pri tejto predstave ju striaslo. „Robím to len preto že sa niečo deje . Niečo zvláštne .Aby bolo jasné neverím ti ani nos medzi očami." Zoberie si svoju kabelku a svetrík ktorý ma prehodený cez kancelársku stoličku. O hodinu neskôr stoja pred tehlovou budovou , ktorá vyzerá že si už zažila svoje. Brsi vyjde hore po schodoch a zazvoní. Nikto sa neozýva . „No nikto tu nie je . Vidíš." Zíde dole po schodoch a zahladí sa do okien budovy. „Ak okamžite nevylezieš, postihne ťa niečo oveľa horšie ako ukázať svoj jedovatý ksicht svetu" Esste zabehne vlastná slina a odkašle si . Zrazu sa dvere na prízemí otvoria a Bris vlezie dnu. Neostáva jej nič iné ako ísť za ním tiež. Veď aj tak na tomto svete nemá nikoho a nič.