Druhá šanca [HP Fanfiction]

13. Viedeň

„Vybral si veľmi pekný hotel," chválila Draca Hermiona, keď si sadla na posteľ v izbe, ktorá bola dostatočne veľká, ale aj útulná a ladená do bielej farby. Hotel sa okrem toho nachádzal blízko pri Schönbrunne, na ktorý bola najviac zvedavá. Hoci Draco básnil, že najkrajšia budova vo Viedni je aj tak tá parlamentná.

„Hľadal som taký, čo by sa ti mohol páčiť, a keďže poznám tvoj vkus" zazubil sa na ňu a potom sa pozrel na hodinky na svojej ľavej ruke a položil jej otázku, „tak koľko potrebuješ času, aby sme vyrazili niekam do mesta na večeru?"

„Postačí mi len pár minút," odvetila mu, vybrala z kufra kozmetickú taštičku a zamierila do kúpeľne. Prekvapilo ju, že sa tam nachádza aj vaňa, nielen sprchový kút. Okrem toho tam bolo dobré svetlo, veľké zrkadlo, takže rýchlo skontrolovala svoj makeup, či nemá pokrčené čierne šaty, a ešte si prečesala vlasy. Potom vyšla z kúpeľne. „Môžeme?"

„Iste."

Vyšli z izby a následne i z hotela. Prekvapilo ju, že ju Draco zaviedol na metro.

„Toto nie je veľmi malfoyovské, hm?" podpichla ho.

„Mám rád metro vo Viedni."

„A v Londýne nie?"

„Tam ho až tak často nevyužívam, to je pravda. Tu som dlho žil a život bol iný ako doma. Zvykol som si, robiť veci inak," vysvetlil jej, čo v jeho ponímaní znamenalo – robiť veci po muklovsky. Pravdepodobne to bolo pre neho stále ťažké vysloviť. Ale v skutočnosti na tom vôbec nezáležalo.

Tento Draco ju ale neustále prekvapoval. Dospel a ona sa do neho zamilovala znovu a znovu.

Vystúpili pri radnici a odtiaľ sa odviezli električkou do reštaurácie, ktorú jej chcel Draco ukázať a vziať ju na klasický Wiener Schnitzel so zemiakovým šalátom. V podniku to naozaj žilo, bolo tam plno, ale Draco myslel na všetko a mal vytvorenú rezerváciu pre dve osoby.

Usadili sa oproti sebe a objednali si.

„Ozvali sa ti deti?" spýtal sa jej Draco.

„Áno, včera som volala s Rose, majú sa skvelo. Poslala mi aj nejaké fotografie," vravela mu a vybrala svoj mobil, nad čím pretočil očami. Muklovská technika ho stále nelákala, avšak fotografie si ochotne pozrel.

„Svedčí im to."

„Áno, veľmi," usmiala sa Hermiona a vložila si mobil späť do čiernej kabelky.

Čoskoro som im doniesli jedlo a obaja sa do toho pustili.

„Hej, Grangerová, čo si týždeň nejedla?" zaškeril sa na ňu Draco, keď polovica jej rezňa zmizla rýchlosťou svetla.

„Po pravde tento týždeň bol náročný," vysvetľovala mu a potom sa zamračila, keď opäť pretočil očami. „Veď sa chystá Svetový pohár v metlobale, čo sa tváriš, akoby sa ťa to netýkalo?" stíšila hlas, aby ich náhodou niekto nepočul. Hoci v reštaurácií bol taký hluk, že to určite nebolo možné.

„Neprežívam to tak, a ak sa niečo doserie, bude to tímové zlyhanie, nie len moje. Okrem toho som nadobudol asi mylný dojem, že sa to viac týka aj iného oddelenia a hlavne, že teba to lizne len okrajovo."

„Som ministerka."

„Ser teraz na to, Hermiona. Teraz si len ty a ja. Nebudeme sa baviť o práci, veď sme si od nej prišli oddýchnuť."

„Máš pravdu," prikývla a pravda bola, že trochu vypnúť potrebovala ako soľ. Vedela, že to v práci zase preháňa, že nevie spomaliť, že všetko musí byť tip-top. Všetci jej prízvukovali, že by si mala oddýchnuť. Rozhodla sa využiť príležitosť a na tento víkend ministerstvo naozaj vypustiť z hlavy. Keby sa niečo zomlelo, je tam Kingsley a ten to zvládne bez problémov za ňu. Veď kedysi bol sám ministrom mágie. Sklonila sa opäť k svojmu rezňu: „Je to výborné."