Stay strong

Untitled Part 2-Čo odo mňa chceš?

Harry prudko zastavil. Bolo to preto, lebo sme sa nachádzali v jeho veľkej záhrade, ktorá bola pred jeho domom strážená niekoľkými ľuďmi. Vystúpil a ja som ostala sedieť s Darcy v aute. Sledovala som každý jeho krok a videla ako sa blíži k pravej strane auta, kde som práve sedela. Otvoril dvere a povedal:

,,Nech sa páči. Ako pred pár rokmi tak aj teraz, cíť sa tu ako doma."

,,Ja sa tu nikdy nebudem cítiť ako doma."

Cítila som z neho hnev. Zovrel ruku v päsť a tvár mu zvráskavela, musel sa premáhať aby mi poriadnu nestrelil.

,,Izbu máš tam kde ja, takže spoločná spálňa," povedal a žmurkol na mňa.

,,A Darcy? Ja spím jedine s Darcy alebo aspoň pri nej v izbe."

,,Darcy bude spať s nami."

,,Počkať! Ty si myslíš že ja a Darcy budeme spať s tebou? A navyše v jednej posteli?"

,,Ja si to nemyslím, ja to viem."

,,Tak toto mi teda vysvetli."

,,Mami??" opýtala sa ma neisto Darcy.

,,Áno, Darcy?"

,,Ja... som hladná," povedala a svoju hlavičku zaborila do mojich vlasov keďže som ju mala na rukách.

,,Tak sa ideme napapať, áno?" opýtala som sa Darcy a ona len kývla hlavičkou na znak aby sme šli. Pozrela som sa na Harryho vražedným pohľadom a išla k

dverám, ale Harry si stúpol predo mňa a povedal:

,,Z tohto domu vyjdeš jedine s mojím dovolením alebo so mnou, iná možnosť neexistuje. A najesť sa môžete aj tu."

,,To nás tu chceš držať násilím?"

,,Nie. Držať vás tu budem, ale nie násilím."

,,Tak ako potom?"

,,Normálne. Budeme fungovať ako šťastná rodina. Predsa keď som ťa už konečne našiel tak ťa tak rýchlo nenechám ísť."

,,A kedy ma teda necháš ísť?"

,,Chceš to naozaj vedieť?"

,,Chcem."

,,NIKDY."

,,Nikdy? To nás tu chceš držať až do smrti?"

,,Hmm... do smrti. Nejaké hrubé slovo."

Mala som už na neho také nervy že som to musela spraviť. Moja ruka sa behom sekundy umiestnila na jeho tvári. Keď som ju dala preč tak ma strašne štípala, ale nedala som to na sebe poznať. Darcy, ktorá už nebola v mojom náručí sa rozbehla niekde do hornej časti domu.