Príbeh lásky

Ako to všetko začalo

Ahoj. Ja som Delphina a toto je môj manžel Hector. Radi by sme vám dnes vyrozprávali jeden príbeh.
Príbeh o pravej láske a o tom, ako sa zlomené srdce vylieči.
Tak sa pohodlne usaďte, vezmite si popcorn, čokoládu alebo inú lakocinku a pozorne počúvajte.
Všetko sa to začalo, keď som bola ešte malé škvrňa a moja mamina ma vzala von na detské ihrisko. Chodievala som tam rada a najviac som milovala piesok, vždy som mamke akože napiekla všelijaké koláčiky ale i slané dobroty, ako napríklad pizzu.
Keďže bolo leto, chodili sme na ihrisko každý deň. Raz tam bol taký malý chlapček, ktorý sa hral v piesku. Zistila som, že sa volá Hector a začali sme sa spolu hrať.
Hrali sme sa v piesku, na hojdačkách či na preliezačkách. Stali sa z nás dobrí kamaráti a aj naši rodičia sa skamarátili. A tak sme sa s Hectorom začali stretávať každý deň. Časom sme sa začali aj navštevovať, chodiť spolu na výlety a boli sme čoraz častejšie spolu.
Naši pili kávu alebo sa len tak rozprávali a mi dvaja sme sa hrali v našich izbách. Keď sme boli u Hectora doma, tak sme boli v jeho izbe a keď bol Hector u mňa doma, tak sme sa hrali v mojej izbe.
Neskôr sme spolu začali chodiť aj do škôlky, kde sme sa opäť spolu hrali, nehrozilo, žeby sme sa rozdelili, vždycky sme museli byť pri sebe. Vonku, na obede, v triede, dokonca aj postieľky sme museli mať vedľa seba, inak bolo zle nedobre.
Našou najobľúbenejšou hračkou bol prekvapivo glóbus Pani učiteľky, ktorá nám ho stále požičala, lebo vedela že jej ho nezničíme. Za každým sme si pozerali, aké tam sú tie mapy a krajiny, vraveli sme si naše vysnívané destinácie a kde všade by sme raz chceli ísť. Popritom sme si tiež pozerali aj Detský atlas sveta. Boli sme iní ako ostatné deti, ale nevadilo nám to, geografia nás veľmi zaujímala.
O pár rokov neskôr sme obaja nastúpili do prvého ročníka na základnej škole. Učenie nám išlo a do školy sme sa vždy tešili. Po škole sme chodievali na ihrisko alebo do nášho bunkru, ktorý sme si postavili. Bol iba kúsok od nášho domu a brávali sme si tam rôzne hračky, glóbus a zemepisné knihy a atlasy.
Skúšali sme sa navzájom názvy rôznych krajín, dávali sme si hádanky tipu, čo je pre tú krajinu typické a podľa toho sme vedeli jej názov. Skúšali sme sa tiež z názvov ich hlavných miest, štátnych hymien a štátnych vlajok.
Hrali sme aj rôzne hry, no našou obľúbenou bola hra na letisko. Za každým sme sa striedali, kto bude mať na starosti batožinu, kto bude pilot, kto bude letuška alebo stevard, kto bude cestovateľ a tak ďalej. Niekedy sme to urobili aj tak, že sme boli cestovatelia obaja a role letušky a tak, dostávali hračky alebo okolité predmety, napríklad stromy alebo lampy.
Neskôr, keď sme boli starší, chodili sme k sebe aj prespávať. Raz som spala ja u Hectora a raz on u mňa. Striedali sme sa jedná báseň. Naši rodičia si už z nás začali robiť srandu, že vyzeráme akoby sme boli frajeri, pretože sme boli vkuse spolu, priam každý deň. Dokonca nám aj v jeden deň urobili naše rodiny takú malú svadbu. Ja som mala na sebe krásne biele šaty a Hector čierny oblek s červenou ružičkou. Všetko bolo pekne ozdobené, naše rodiny boli hostia a dokonca sme mali aj tortu a iné občerstvenie. Všetko to bola samozrejme iba hra, no páčilo sa nám to a boli sme šťastní. Dokonca sme si dali aj takú malú pusinku. Ale naozaj len malú. A tak náš šťastný "manželský" život pokračoval ďalej.