Moja Parížska Láska 𝑁𝑒𝑦𝑚𝑎𝑟

5.časť

Nervózne som sa k nim približovala a ľutovala, že som sa neposilnila aspoň jedným či dvomi panákmi vodky. Stále som na sebe cítila ten jeho pohľad, čo mi veľmi neposilnilo odvahu. Nechápala som prečo sa v jeho prítomnosti cítim takto.

„Ahoj Tayler, takže si sa rozhodol mi konečne venovať?” dvihla som mierne obočie a čakala na jeho reakciu.
„Prepáč” urobil na mňa psie oči „ale ako som videl, vládla si parketu aj bezomňa” žmurkol na mňa. Pristúpil bližšie ku mne a otočil ma tak aby som čelila mojej dnešnej najväčšej nervozite.
„Predstavím ťa, toto je môj bratranec Marquinhos, Marquinhos, moja kamarátka Bianka” Tayler ma chytil jednou rukou okolo pásu a začal ma predstavovať jeho kučeravému bratrancovi.
„Ahoj Bianka, pamätám si ťa z De Paris”
„Prepáč, mali sme v ten deň celkom nával, takže veľmi si tváre z toho dňa nepamätám.”
-Ale Neymarovu si pamätáš čo?- Pošepkal mi škodoradostne môj vnútorný hlas.
„ No, mali sme tam večeru s tímom. Nevadí, snáď sa časom spoznáme bližšie” usmial sa na mňa a posadil sa na gauč. Úsmev som mu opätovala a potom mi to došlo. Takže on je tiež v tíme PSG.
V duchu som si pripomínala, že v súkromí Taylerovi trochu okorením život mojimi pripomienkami na to, prečo ma dopredu nevaroval, že jeho bratranec je futbalista a že bude naozaj veľmi pravdepodobné, že sa na tejto party nájdu aj jeho slávni kamaráti.

„Teraz ti predstavím Neymara” No zbohom.
Brazílec sa postavil z gauča ako započul svoje meno a začal kráčať ku mne, popritom si trochu vyhrňoval rukávy, ktoré odhaľovali na jeho tmavej koži stále nové a nové tetovania. Vystrel ruku a ja som mu ju priala.
„ Teší ma Bianka, dúfam, že som ťa včera neurazil svojou poznámkou” povedal chrapľavým hlasom a videla som na ňom ako mu cukali kútiky úst.
Výborne, chlapec sa tu na mne ešte zábava.
„Aj mňa teší. Ako som povedala Marquinhosovi, včera som toho mala veľa, takže si naozaj nepamätám čo si mi hovoril” a máš to. Spokojne som pokrčila som plecami. -Klameš až sa ti z huby práši, Bianka.-
„Dobré pre teba”žmurkol na mňa a šiel si naspäť sadnúť.
„ Toto je Sergio, taktiež z PSG. Myslím, že po tebe je to taká moja bff” zasmial sa a my zo Sergiom sme si podali ruky.
Sadla som si k chlapcom, konkrétne medzi Taylera a Marquinhosa a začala som sa s nimi rozprávať. Bolo mi s nimi naozaj dobre, majú veľmi podobní humor. Moja nervozita z Neymara úplne opadla a ja som sa konečne trochu uvoľnila.

„Dáš si drink, Bianka?” opýtal sa Tayler a už sa dvíhal z gauča. Myslím, že drink myslel tú vec čo sa tu nalieva do tých červených kelímkov.

„ Tay, ja už pôjdem domov, je neskoro, babka s dedom sa budú báť” Nieže by som pohŕdala tými kelímkami ale bola som už unavená. Ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a taktiež som vstala z gauča.

„ Odveziem ťa” sebavedomo povedal a už si strkal ruky do vrecka z ktorého sa pokúšal vyloviť kľúč. -Tak to teda nie chlapče.-

„ Myslím, že by si nás akurát dostal na policajnú stanicu a nie domov Tay ” chlapci za mnou sa začali smiať.

„ Ja ťa odveziem, aj tak ma to tu už nebaví.” povedal Neymar a už som ho len videla ako si začal obliekať bundu. S prekvapením som sa na neho otočila.

„ Ja..a, myslím, že to zvládnem peši” nechcela som s ním ísť. Tento chlap ma neskutočne znervózňuje a som rada, že tých pár viet čo som mu povedala boli celkom zmysluplné.

„ Chceš ísť peši? Sú dve hodiny ráno. V tých sexi šatách nezajdeš ani za roh a už ťa bude obťažovať nejaký chlípnik.” povedal Neymar a  prezeral si ma zo zdvihnutým obočím.