Syn Diabla

Kapitola 1

„Čo urobíš, keď mu ju tam strčím? "spýtal sa ma Shan. A popri tom držal Darrenovi hlavu nad záchodom. Jeho poskoky Gusto a Marcus stáli vedľa neho a zároveň mi bránili dostať sa k nemu.

Päť minút nedávam pozor a hlava môjho najlepšieho kamaráta je nad záchodom. Minule nad košom a ešte predtým nad vyvráteným obedom Gusta. Neznášam Shana, hneď by som mu jednu vlepil keby tam neboli tí dvaja. Musím však myslieť na Darrena. Jeho hlava by neskončila prvý krát v záchode, ale mám divný pocit, že nie je prázdny. Doriti aj s tým!

Polovica jeho hlavy bola už napchatá v záchode a Shan čakal čo spravím. Hajzel...

Buďme k sebe otvorení, Darrenova hlava zažila mnoho násobnú ujmu už veľakrát, ale ja som vždy vyšiel iba s modrinami a teraz som nemal toho veľa na výber.

„Zmlátim ťa," odpoviem, pomaly sa priblížim a všetci spozornejú až na Derrena, ktorý to nemôže vi-(-Jasné!! Každý to tu chápe!-)

„To nespravíš. Znova by si pracoval v kuchyni a robil sluhu Sélii," vloží sa do toho Marcus. Všetci vedia že má pravdu. Nechcem robiť prácu namiesto nej. Aj keď neviem čo som jej spravil vždy si vychutnáva, keď pracujem namiesto nej a vždy niečo musí jesť.

Zo zamyslenia ma vytrhne Darren. Už to nevydržal. Zdvihol hlavu zo záchodu a pozrie sa na Shana.

„Pusť ma. Inak zakričím," povie potichu, ale zreteľne. Darren, toto bolo chabé. Pozriem sa naň ho, ale on sa mi vyhýba pohľadom. Takže pochopil.

„Nie. Nechcem počuť vrieskať teba, ale Séliu," ako to povedal položil mu ruku na ústa a víťazoslávne sa na mňa pozrie.

Ja som sa usmial tiež. To nemal robiť. No bolo už neskoro. Shan zvrieskol a chytil si krvavú ruku. Darren sa rýchlo postavil. Stihol kopnúť Shana tak, že spadol a pobral sa ku mne. Ja som zatiaľ udrel Marcusa do nosa a ten spadol dolu aj s Gustom. (-V tejto časti sa trochu strácam, ale hlavné je, že som im nakopal zadky, Derren vyviazol bez ujmy a ja som mohol byť nenápadnejší.-)

Postavím sa pred nich.

„Dneska riad nebudem umývať," ako to dopoviem a ozve sa až príliš sladký hlas: ,,Ale budeš a rovno si zober mop z...veď ty vieš z kadiaľ a poutieraj podlahy a rovno aj záchody. A vy?" Otočila sa k tým trom: ,,Pôjdete so mnou, aj pre vás niečo mám." Pff, asi len tak pokarhanie, že mi nič nespravili...raz si to všetci poriadne vyžerú a ja budem ten, čo sa bude pozerať.

„A potom nezabudni prísť do kuchyne."

„Prečo vždy ja? Robil si to niekedy ty? Nie. A ja som tam častejšie ako vo svojej izbe."

Darren sa na mňa smutne usmeje:,, Ber to pozitívne. Aspoň moja hlava neskončila v tom hovne. A ako blízko k tomu mala."

--------------

Prečo nikdy nekúpi umývačku riadu? Nenávidím ju. Zatiaľ čo umývam riad ona sa napcháva čokoládovým pudingom a pozorne ma sleduje. (-Nie že by som sa nejako sťažoval, ale išlo mi o princíp. Vždy som to robil ja a nikto iný, kvôli mne dokonca prepustila aj upratovačky. A keď som zistil prečo to robila, tak som to pochopil.-)

Keď som skončil podala mi misku s nedojedeným pudingom. Ani neviem či som vôbec niekedy jedol puding...

„Vieš, že to robím pre tvoje dobro?" spýtala sa ma.

Ani som sa na ňu nepozrel a odišiel som z kuchyne. Prešiel som dlhou chodbou až k mojej izbe. Mojej ako mojej.

Sadnem si na posteľ alias gauč. Predtým som spal s ostatnými chalanmi, no keď zistili, že som problémový presťahovali ma ku školníkovi. Dobré bolo, že som ju mal celú pre seba, lebo tu iba prespával, ale to aj tak iba niekedy, ale keď tu bol, bola sranda. Spolu sme sa sťažovali na Séliu a dovolil tu prespať niekoľkokrát aj Darrenovi. Ale inak bol dosť divný. Nikdy som nepochopil prečo pracuje zrovna v decáku, a keď sa ho spýtam prečo vymyslí si niečo v zmysle ako- musím ísť na záchod alebo je neskoro treba nám ísť spať.

Postavím sa a idem do kúpeľni. Keďže tu máme spojenú musím prejsť okolo kuchyni, ale Sélia tam nie je. Asi je vo svojej izbe. Idem ďalej až sa dostanem do kúpeľni. Sú tam nejaký prckovia, no keď ma zbadajú odídu. Zastanem.

Prečo som sem prišiel?

Každý krát musím pátrať v mysli ako som sa sem dostal a každý krát je to čoraz horšie. Jasné. Vyzlečiem si tričko. Jazva, ktorá mi pripomína, že nesmiem zabudnúť. Bodol mi dýku do srdca a ako ja neznášam hadov. Keď som sa zobudil zmizol aj s tým hadom a rana bola zahojená. Zostala mi len jazva dlhá desať centimetrov a dve malé na krku. Aj tie po mojom zobudení boli zahojené. Doktori si to nevedeli vysvetliť, a tak to pripísali k týraniu mojej mami.

„Ani si ma nevšímala, tak ako mi to mohla spraviť? Bol to ten muž s hadom!" Môj argument číslo jedna ma zaviedol na kreslo ku psychiatrovi. A voalá, muža s hadom som si vymyslel, lebo som nemohol prijať, že moja mama ma týrala.

Neviem ako si vysvetlili jazvy na krku, no bol som ticho. Moja mama za mňa trpela dosť a ja som to iba zhoršil. Nebiť mňa ešte by žila.

Počujem kroky. Otočím sa.

„Ako si ma našiel?" opýtam sa Darrena.

Iba sa usmial. Prckovia. Všimnem si ako zíza na jazvu a rýchlo si zdvihnem tričko a oblečiem si ho.

Darren o všetkom vie. Vie ako som zabil mamu aj o hovoriacom hadovi. Uveril mi celkom ľahko. A na moje šťastie sa ma vôbec nebál. Ba čo viac stále vymýšľal ako dokázať, že nie som normálny a toto všetko je pravda. Minule ukradol Sélii kanvicu. Zapol ju aj s vodou a keď voda vrela donútil ma aby som sa z nej napil. A nič sa mi nestalo. Darren mi veril, no veril že aj on má nejakú super schopnosť, ale že ju ešte neobjavil. Tak aj on sa chcel napiť s kanvice. Nepodarilo sa mu to. Neobaril si jazyk. Zahryzol si doň ešte predtým ako sa stihol napiť. Neprestal veriť vo svoju neobjavenú schopnosť. Veril ešte viac a nakoniec usúdil, že dvaja ľudia nemôžu mať tu istú schopnosť. Našťastie.

„Čo si dnes robil u Sélii okrem toho, že si vytieral podlahy a hajzlov? Lebo ak nie si unavený chcem niečo vyskúšať," vychrlil na mňa.

„To čo vždy. Umýval som riady. A ešte nejaké zvratky a ty by si mohol niekedy pomôcť. Vždy kvôli tebe musím upratovať," pripomeniem mu s miernym úsmevom.

„Jasné ale ty si už vycvičený. Mne by to nešlo a spomaľoval by som ťa. Poďme do tvojej izby, niečo som našiel," povedal a hnal ma dlhou chodbou až k mojej izbe.

Dvere od mojej izby boli otvorené. Vojdem pomaly do vnútra. Sélia sedí na mojom gauči. Keď ma zbadá postaví sa a odíde so slovami: „Darren zbaľ si veci, odchádzaš."

„Čože?" spýta sa šťastne. A skočíme si do náručia.

„Ja odchádzam."

A vtedy si uvedomím význam tých slov. Odchádza. Nadobro. Opatrne ho pustím a neúprimne sa naň ho usmejem: „To je úžasné."

„Ja odchádzam," povie oveľa menej šťastne. Pozrie sa na mňa. Na jeho tmavej tvári sa objavili slzy.

„Neplač vždy sme chceli odísť z tejto diery a tebe sa to podarilo. Aj keď skorej ako mne. Choď sa zbaliť, ja prídem za chvíľu."

Prikývol a odišiel.

Vtedy to na mňa skutočne príde. Odchádza. Navždy.

------------

Všetci sledujeme ako Darren odchádza, ale iba mne na tom úprimne záleží. Bude mi chýbať. Ale aspoň mi dal ten zapaľovač.