Syn Diabla

Kapitola 5

Zobudím sa vo "svojej izbe", so slizom na tvári. Hneď si ho zotriem a vstanem. Spomeniem si, čo sa stalo, ale zaseknem sa na jeden veci. Schopnosti...mal by som mať nejaké super schopnosti. Ale aké. Čítanie myšlienok, teleportácia, super rýchlosť, vytváranie ilúzií... Alebo budem ako Hulk. Môj a Darrenov obľúbený film...(-Ľudia, telku sme tam mali, dobre?-)

Schopnosti to ma zaujímalo najviac, to, že ma skoro uniesli ma vôbec nezaujímalo.

Asi je čas na nové dobrodružstvo.Otvorím dvere a pred nimi stojí nahnevaný Tos.

„No konečne. Už som si myslela, že sa nezobudíš. Týždeň stáť pred dverami a čakať a nič nero," nedopovie, lebo nás preruší Painorov hlas.

„Dosť rečí! Mala si ho zaviesť k pánovi a nie s ním kecať!" nikdy nechcite vidieť Painora nahnevaného. Celé telo má napäté a spod bielej kože mu vidno žily ako keby chceli prasknúť. Ale zas bola by to jedna s tých normálnejších vecí tu.

Tosiňa sa nahnevane otočila a odkráčala preč.

„Poď, otec ťa čaká. Nič sa ma nepýtaj on ti odpovie na tvoje otázky," bez slova sa vydám za ním aj keď na jazyk sa mi tlačia stovky otázok.

Kráčame až kým nie sme pred stenou. Painor zdvihne kameň a podá mi ho. „Musíme sa teleportovať, ten kameň je nastavený na dotyky potomkov Lucifera."

Prikývnem a zoberiem ho do ruky. Stojím v tej sále a na veľkom tróne sedí otec. Hneď sa postaví a podíde ku mne.

Veľký trón sa zmení na stoličku, ktorú som videl prvý raz. S otázkou v očiach sa pozriem otcovi do očí, ale on ma predbehol,: „pozná kráľa a tak sa zmení iba keď si na ňu sadnem, takto sa cíti pohodlnejšie, Ale by si si na ňu sadol ty, tak by ťa zo seba vyhodila."

Ako vie, že som na to myslel? Ako keby čítal myšlienky.

„Veď aj čítam, ale iba niekedy. Ty ich hrozne ukazuješ do éteru. Hneď ich počujem. Ale zas nie som taký tupý, aby som nevedel, že ako prvé budeš chcieť vedieť zrovna toto, keď si to videl. Tak sa pýtaj."

„Prečo si ma opustil?"

Takúto otázku určite nečakal. Začal sa otáčať, len aby sa mňa nepozeral.

„Zle si mi ju položil....my sme sa prvýkrát stretli včera. Ja som...ťa nikdy..."

„Super odpoveď. A prečo si za mnou nikdy neprišiel? Prečo si nezachránil mamu? Prečo som tam musel trčať osem rokov s pocitom, že nemám rodinu?"

Otec sa tvári smutne. „Lebo si tam musel zostať."

„Tak prečo Amanda mohla byť tu?" spýtal som.

„To nie je vôbec podstatné."

„Si robíš srandu?" pozriem sa naňho, ale vidím, že na toto mi neodpovie, „no dobre. Tak prečo teraz? Máš výčitky, že si si ma celý život nevšímal?"

"To nemyslíš vážne!"

„Mňa to zaujíma. Býval som v sirotinci. Každý deň som mal modriny, robil sluhu Sélii, každý môj sen bola nočná mora. Nechal si ma tam s vedomím, že nikoho nemám! A Sélia sa na mne smiala. Jediný svetlý bod bol Darren a to, že zabijem toho kto mi zabil mamu," pomaly mi dochádza hlas, „každý deň som na teba myslel a ty si sa nikdy neobjavil!" vzlykám a hnev pomaly vyprcháva.

„Bolo to posledné želanie tvojej matky. Melániu som miloval a chcela to čo so ja s ňou nikdy nemohol mať. Normálny život," otec sa na mňa pozerá a nevie ako ďalej, „už mám rozprávania dosť. Porozprávaš sa s niekým iným."

Rozprávali sme sa asi desať minút a už to nemôže vydržať. Koľko vydrží nabudúce pätnásť?

Otec tvári nahnevane a zúrivo.

No jasné. Čítaš mi myšlienky. Len aby si vedel...nikdy nebudeš mojím otcom.

Chytí ma za rameno, zdvihne kameň a zrazu stojíme pred stenou.

Hodí kameň o stenu a sťažka dýcha.

„Čo si čakal? Že by som ti dal hneď cenu roka? Za to, že si ma sem priviedol?" pozriem sa naňho, ale stojí mi otočený chrbtom, „tak na to je neskoro."

„Za hodinu ťa vyzdvihne Painor. Bude tvojim učiteľom a odpovie ti na tvoje otázky. Nájde ťa. Uvidíme sa na večeri," zdôrazní poslednú vetu a odíde.

Mal by si vedieť, že takýmto spôsobom to bude len horšie. Zakričím v mojej mysli čo najhlasnejšie aby to počul.

Obzriem sa okolo seba...tak tú hodinu môžem využiť na to, že sa z tadiaľto dostanem. Inak ďakujem, že ste ma tu nechali!

--------------

„Ale ja to nechcem!" už pätnásť minút sa hádam so slepým predajcom kameňov, ktorý mi chce predať slimáka.

Aká irónia, však?

„Slimáky sú všade, prečo by som si ho mal kúpiť?"

„Nie kúpiť, ja ti ho dávam. Na ber si ho," vloží mi ho do ruky a už sa rozpráva s niekým iným.

„Načo mi bude?" spýtam sa nezaujato zatiaľ čo slimák vyšiel z ulity a začal sa platiť po mojej ruke a zanechával za sebou zelený sliz.

„To je už tvoj problém. Sprav s ním čo chceš, ale nezjedol by som ho. Dneska ich máte na večeru," povie mi a ja dúfam, že je to vtip.

Radšej sa aj so slimákom vyberiem do izby. Aspoň som sa z tadiaľ dostal.

Keď prídem, Ja som fakt našiel cestu do izby!!!Hurá!!! pred izbou stojí Painor. Že si ma nájde....

„Môžeme začať, pýtaj sa," povie znudene, otvorí dvere a vojde do izby.

„Akú máš schopnosť?" spýtam sa, keď si sadne na posteľ.

„Môžeš sa spýtať na hocičo a ty sa ma pýtaš čo mám za schopnosť?"

„Máš mi odpovedať na moje otázky."

„No okej, viem vstať z mŕtvych."

„Okej."

„Všetko? Vôbec ťa to nezaujíma? Podľa mňa to je super schopnosť."

„Ja nevravím, že nie je. A aké schopnosti majú ostatní?"

„Schopnosti sú rôzne. Jasnovidectvo, lepšie zmysle, transfigurácia, telepatia a celkovo sprostosti s myšlienkami. Môžu ti ich zmeniť, vymazať a tak ďalej. To robí tvoj otec, aj mne sa vŕtal v hlave. Je to veľmi nebezpečné. Preto musíš mať pevnú myseľ a nespravia ti nič. Ale tú má málokto. Schopnosti podľa sily delíme na tri skupiny. Najsilnejšie sú maxtuby. Potom midtuby. A najslabšie sú mintuby. Ale schopnosti sú také silné ako je ich majiteľ. Každý musí trénovať. Keď máš mintub, tak je to nanič. Tvoja schopnosť je slabá a ani trénovali ti moc nepomôže...ale zas sú dosť podceňovaní, čo je ich výhoda. A teraz musíme ísť. Otec už čaká," postaví sa a bez ďalšieho slova odíde z izby.

Ja som šiel za ním a rozmýšľal som nad mojimi schopnosti. Oheň ma nepáli, ale ako som zistil, to je nič moc a behanie...to necháme tak.

Pozriem sa na ruku. Slimák zmizol, ale sliz nie. Chcem si ho zotrieť, ale nejde to.

„Majú schopnosti všetci?" stihnem sa spýtať ešte predtým ako otvorí dvere.

„Nie."

Otvorí dvere a ja vidím stôl. Za ktorým sedel otec, Amanda, Sélia a muž. A na stole veľké misy s mojím veľkým údivom misy s ulitami. Mal pravdu, slimáky. Komu to len môže chutiť?