Klamlivá budúcnosť

3. kapitola

Tiež ich bolo veľa.
To bolo všetko.
/_________\{-_-_-_-_}Kili{-_-_-_-_}/_________\
Zobudila som sa.
Bolo okolo 5:16, a vonku bola tma.
Obliekla som si oblečenie z minulého dňa, dala si topánky a vyrazila vonku.
Rýchlo som zbehla tých niekoľko poschodí a otvorila dvere. Ticho zaškrípali. Ja som zasa zaškrípala zubami.
Vystúpila som von a hneď ma obvial ľahký a studený vánok.
Povzdychla som si a zadívala sa na krásnu oblohu s mnohými hviezdami.
Bola to prenádherná krása.
Listy ticho ševelili a štrk sa poticho mrvil pod mojími nohami.
Kráčala som zvolna. Mám veľa času, tak prečo sa ponáhľať?
Potichu som prechádzala medzi rôznymi ulicami, až som sa nakoniec dostala k veľkému parku.
Mal veľa stromov a ihrisko v strede. K nemu som zamierila.
Ako som prechádzala okolo rôznych stromov, vtáčiky začali spievať krásnu pieseň.
Započúvala som sa a začala poskakovať v tempe ich spevu.

Ani som si to neuvedomila, a bola som už v srdci parku.
A keďže som si nedokázala ani uvedomiť, že som v parku, tak som si nemohla uvedomiť, že predo mnou niekto je.
A keďže som si neuvedomila, že predo mnou niekto je, tak som doň vrazila!

Hrozilo, že spadnem. Inštinktívne som dala ruky za seba, takže smerovali na zem.
Silné, na dotyk hladké ruky sa mi obmotali okolo pása a tak ma zachránili pred pádom.
Trocha si ma pritiahli k sebe.
Nohy som posunula trochu dozadu a znova nadobudla moju rovnováhu. Ruky ma však stále nepustili.

"V pohode? Neublížila si si?"
"Nie, ďakujem za opýtanie." Pustil ma a ja som sa naň pozrela.
UN!
Môj najobľúbenejší countryhuman na shipovanie Reader x Countryhumans!

Ihneď som sklopila oči k zemi.
"Ďakujem za pomoc." Povedala som hladko. Ako? Neviem...
"To bola maličkosť."
Rozhliadla som sa okolo seba.
"Oh..." hlesla som, keď som si uvedomila, že už som na ihrisku.
"Deje sa niečo?" Spýtal sa UN.
Nepohol sa z miesta. Prečo?
"Nie."
Rýchlo som odkráčala preč a sadla si na hojdačku s čiernym sedadlom.

Dlhú dobu som sa hojdala. Mala som to rada preto, lebo som sa vždy cítila voľne a zabudla na všetko, čo sa stalo.
Vedľajšia hojdačka zavŕzgala pod váhou, ktorá bola na ňu položená.
Pozrela som sa tam.
Bol to USA.
Mám nejaké šťastie na countryhumans.
Ak ma pamäť neklame, tak som už stretla Francúzsko, UN, Britániu a teraz aj USA.
"Dobrý deň." Odvrátila som od neho pohľad a zahľadela sa na stromy, ktoré ticho ševelili, keď sa ich listy obtreli o ďalšie listy.
"Good morning, madam.(dobré ráno, madam.)" Pokojne povedal.
Ja a madam? Rozhodne nie. Prečo mi to tak veľmi pripomína tie knihy 'Reader x Countryhumans' a RusAme?!

"I'm not madam, sir.(nie som madam, pane.)"
"Then what are you?(Čo si potom?)"
"Just a normal not intereting human. One of many.(Iba normálny nezaujímavý človek. Jeden z mnohých.)"
"Hmm..." zahmkal.
Studená kvapka mi padla na tvár. Potom ďalšia a ďalšia, až sa nakoniec spustil dážď.
Ostala som tam a nechala vietor a kvapky aby ma udierali do tváre.
Bolo to príjemné.

Vedľajšia hojdačka zavŕzgala, lebo váha na nej bola zložená.
"You're not gonna go home? (Nepôjdeš domov?)"
"No. It feels nice here. (Nie. Je to tu príjemné.)
"Ok. Bye! (Dobre. Zbohom!)
"Bye!(čau!)"
Odišiel. Ostala som tam ešte nejakú tu dobu a potom sa vydala domov.
Bola som celá premočená, no mne to nevadilo.
Dorazila som do paneláku a rýchlo vybehla schodmi na štvrté poschodie.
Z vlasov mi kvapkalo a mokré odtlačky z mojich topánok ostávali na zemi.
Otvorila som dvere a vstúpila dovnútra.
"Ahoj Kili!" Zvýskol braček a objal ma.
Objatie som mu opetovala a išla do kúpeľne sa osušiť.

"Sisi a ostatný stále spia." Oznámil.
Zasmiala som sa. Určite muselo byť už 9 hodín.
Vošla som do kuchyne a začala robiť raňajky pre mňa a bratka.
"Ako si sa mala?"
"Dobre. A ty?"
"Tiež!"
"Prečo si ale hore? Je veľmi skoro."
"Pozoroval som dážď!" Zvískol už asi po tisíci krát.
"To je dobre." Usmiala som sa naň a pohladila jeho hlavičku.
"Baf!" Vykríkla Nex.
Vystrašila som sa a vykríkla ZLÉ slovo.
Obaja sa zasmiali.
"Mala som vedieť, že to spravíte." Zasmiala som sa a zdvihla ju.
Sú to dvojčatá. Nex a Tion.
"No, vypadá to tak, že musím spraviť raňajky aj pre teba." Položila som ju na zem a vybrala sa ku chladničke odkiaľ som vybrala vajíčka. Škrupinku som rozbila a obsah vajíčka vyliala na panvicu.

O nejakú tu chvíľu bola hotová.
Polovinu som si dala na svoj tanier a polovinu na ich tanier.
"Jeee! Ďakujem!"
"Nech začo." Usmiala som sa. Boli roztomilí.
"Dobrú chuť."
"Dobrú chuť!"

756 slov
Čusko moje malé paradajkové fazuľky!
Ako sa máte?
Ja dobre, no moja knižnica umiera! Mám v nej určite viac ako 30 kníh!
Hehehe 😁👌
Dúfam, že sa vám táto kapča páčila!
Čusko!