20. kapitola

11 1 0
                                    

Po ďalšej chvíli sa aj Švajčiarsko vydá na cestu, nechávajúc Adelaide spolu s Merlínom za sebou.
3rd pov.
"Woooowoooooo!!!" Autor zakričal.
"Čo sa deje?!" zavrčal som a prevrátil očami.
"Neviem o čom písať!"
Toto ma zastavilo. "Čo?! Není tvoja myseľ nekonečná?!"
____________________

Author

Rusko odomkol dvere a vstúpil. Japonsko spolu aj s Talianskom si práve dávali topánky, zatiaľčo sa mračili a pýtali sa, či to bol vôbec dobrý nápad sa snažiť spraviť pizzu, keďže to skončilo tým, že USSR a Ruské cisárstvo sa začali hádať. Rusko nahliadol cez dvere, ktoré trocha pootvoril a uvidel USSR a Ruské cisárstvo, ktorý stvorili tento ruktus. Hore schodmi utekal Nemecko, spolu aj s Pruskom za ním, ktorý mal od zlosti roztvorené krídla. Nemecko vypadal, akoby plakal. Rukami si zakríval uši, lebo ho ten hluk bolel. Môžte si aj všimnúť, že Rakúsko-Uhorsko spolu aj s Nemeckým cisárstvom sú preč.
Rusko zažmurkal niekoľkokrát, pretože nechápal, no potom rýchlo a ticho zatvoril dvere, aby utlmil ten hluk. Rýchlo sa obrátil k už teraz obutím kamošom a otázal sa, čo sa to do kelu stalu. "Neviem. Zohralo sa to všetko až príliš rýchlo. Jediné, čo si pamätám je, že sme robili pizzu a potom sa zrazu začali hádať," Japonsko pokrčila plecami.
"Ja si pamätám trocha viac. Ruské cisárstvo si niečo našiel a začal o tom hovoriť, z čoho vznikla hádka," Taliansko dodal. "Kde teraz pôjdete?" Rusko otvoril dvere a kývol hlavou, aby išli ako prvý. Japonsko išla prvá, hneď za ňou Taliansko. Rusko zatvoril dvere a zamkol ich. "Chúďa Nemecko!" Japonsko sklonila hlavu. Rusko chcel rýchlo zmeniť tému, aby nehovorili o tej hádke a neboli viac smutný, a tak položil otázki :"Kde teraz pôjdeme?" boli už docela ďaleko, no i tak stále počuli veľmi tlmene tu hádku. "Čo tak reštaurácia?" Japonsko naklonila hlavu na stranu. "Alebo do pizzérie! Keď už si nemôžeme spraviť pizzu, tak si ju aspoň objednáme!" Taliansko mal v očiach hviezničky, a to doslova. "Ja si dám havajskú pizz-" začal zo srandy Rusko, no Taliansko ho hneď zobral za golier a stúpil si na špicky, aby bol aspoň o trocha vyšší než obyčajne. "O-po-váž sa!" zahrozil. "To bola iba sranda, no vidím, že vážne neznášaš ananas na pizzi!" Rusko dal ruky hore, ako že sa vzdáva, takže ho Taliansko pustil a odkráčal preč, hruď vydutá, aby vyzeral ako nejaký vážny človek. Japonsko sa zasmiala, zobrala Rusko za ruku a začala mašírovať spolu aj s Talianskom.

"Čo je toto?" otázal sa Prusko. "Dvere, no nedokázali sme ich vyraziť, a tak sme na nich zabud-" Nemecko začal vysvetlovať, no Prusko ho prerušil tým, že vrazil do dverí plecom. Dvere sa ani nepohli, "Scheiße! (Fuck, ak náš milovaný prekladáč neklame)" zastonal a nechal ich na teraz byť.

Tretia ríša sedel na chladnej kamenej zemi, zatiaľčo umieral smiechom. Fašistická Itália sa usmieval. Hrdí, že rozosmial Tretiu ríšu. Japonské cisárstvo iba prevrátila očami, lebo si nechcela priznať, že ten vtip bol smiešny.
Dvere sa odomkli a otvorili. Do izby boli hodený dve štáty : Perzia a Staroveké Grécko. Všetci/rozosmiata Tretia ríša, hrdá Fašisticka Itália, odhodlaná sa nesmiať Japonská cisárka a nejaký ďalší, ktorý boli už zabudnutí a ich vlajka dokonca aj vybledla, a ktorý sa rozhodli ostať v pohodlí izieb v ktorých boli zamknutý, sa na nich pozreli. Perzia si iba vzdychol zatiaľco sa Staroveké grécko postavila a prevrátila očami. "Niekdo nás nabonzoval," bolo jej vysvetlenie. Keď vydela, že sa Perzia nezdvihol, tak ho kopla do boka a podala mu ruku. Keď si ju všimol, tak ju zobral a zdvihol sa. "Dooobree..." Tretia ríša sa odmlčal, no nakoniec položil otázku :"Kde je... uh... Sparta? Nemala by byť s vami?" Staroveké Grécko zdvihla jedno obočie a poobzerala sa okolo. Perzia sa zahľadel na dvere a pokrčil plecia keď vydel, že ani Grécko ho nenašla. "Huh?" Japonské cisárstvo zažmurila oči, zatiaľčo sa strácala v myšlienkach. "Nebol hneď za nami spolu aj s Rímom?" otočil sa na Grécko Perzia. "Asi im niekto pomohol újsť?" pokrčila plecami a išla si sadnúť na pohovku. (Moja predstava : ako cela, no väčšia. Skoro žiadne pohodlie
Moja predstava : pohodlná veľká izba
Ja : ktorú mám do kelu použiť... chcem mať dôvod, prečo by chceli újsť, no nechcem im dať nepohodlie... help!)

"Buďte radi, že sme vás zachránili!" zamrmlalo Grécko, ktoré viedlo Rím a Perziu do jej malého domčeka, ktorý sa jej páčil. "Aspoň nám poďakujte!" pridala sa Athéna.
"Predtým nebol čas! Potrebovali sme sa odtiaľ čo najskôr dostať bez spozorovania, i keď nás skôr či neskôr zbadajú na kamerách. No tak či tak, moja vďaka patrí vám," uklonil sa Rím a potom sa poočku pozrel na Spartu, kedže nič nepovedal. Sparta išiel blízko nich, no vypadal, akoby bol stratený v myšlienkach a išiel iba na autopilot. Athéna sa zasmiala a povedala niečo, čo by ho normálne naštvalo, no on nič nespravil. Athéna mu začala mávať pred očami rukou, volať ho smiešnymi menami, no potom sa začala trocha báť, keď nič nezafungovalo. Rozhodla sa mu dať facku a zistiť, či sa z neho náhodou nestal zombie. Sparta precitol a zamračil sa na teraz zdrhajúcu Athénu. Athéne sa uľavilo, keď zistila, že není zombie. Sparta na ňu chcel kričať, no nechcel prilákať nechcenú pozornosť, a tak držal jazyk za zubami.
Keď vstúpili do domu, prvá vec čo Athéna spravila bolo :vyvalenie na pohovku:
Grécko zamkla dvere a išla niečo kuchtiť do kuchyne.
Sparta zdvihol jedno obočie nad Athéninym správaním, no potom si vedľa nej sadol. Zrazu sa zdvihol akoby si sadol na špendlíky a oprel kopiju o stenu. Rím sa zatiaľ išiel poprechádzať po domčeku.

Kili a Kami sa rozprávajú o rôznych faktoch z ich fandomoch, v ktorých práve sú. "Vieš, že FNAF má milióny Freddych?!" zveličila počet Kami, zatiaľčo rozprestrela rukami. "Ty si úplne do toho fandomu, však?" uškrnula sa naňu Kili. "H-hej?" zahanbene sa zasmiala Kami. "Nooo...." snažila sa potom vymyslieť otázku na zmenu témy. "Aha! Čo máš najradšej na countryhumans!" položí otázku-neotázku. "No..." porozmýšľala Kili a odpovedala, "páči sa mi ten nápad s Countryhumans, lebo to malo pomôcť ľuďom pochopiť politiku či niečo také?" pokrčila ramenami. "Mám nápad!" vzdychla si šťastne Kami. "Aký?" zodvihla hlavu Kili a pozrela sa naňu. "Čo tak si z naších fandomoch spraviť srandu?!" usmeje sa Kami škodoradostne. "Dobre! Ale ty si prvá!" vráti jej škodoradosť Kili. "Dobre! Takže," zakašle a pokračuje, "FNAF sú originálne roboti, no ľudia ich stále veľakrát radi sexualizujú medzi sebou a Y/N. Som veľmi rada, že nejaký majú mozog a menia ich na ľudí. Ale najsmiešnejšie na tom je, že tý roboti nás chcú v tej hre zavraždiť!" Kami sa začala smiať a Kili sa k nej pridala.
"Ja mám tiež nejaký roast!" usmeje sa Kili. "Countryhumans fanfictions sú najčastejšie viac o láske medzi krajinami, čo by sa najradšej navzájom pozabíjali, než o skutočnej histórii!" Kili pridá svoj postreh. "Hej! O tom viem! Ja som naozaj raz bola do Countryhumans, no teraz ma nezaujímajú shipy so Štátmi. No stále vďaka tomu fandomu som zistila veľa," Kami si vzdychla. "Staré dobré/nedobré časi! Ale asi skôr dobré," pokrčila plecami. "Je zábavné roastovať fandomi, čo milujeme!" začala sa smiať Kami a Kili sa pridala. Zrazu niekto rozrazil dvere, zatresol ich za sebou a plecom sa ich snažil udržať zatvorené. Bola to Angelika, na ktorú kričal Rolik, ktorý sa snažil otvoriť dvere. "Nazvala som ho Rohlík, viete?" zasmiala sa a zakrútila hlavou, kvôli čomu pre jej nešťastie Rolik rozrazil dvere. "Ja ti dám Rohlík ty Ko!" vrhol sa na ňu a obaja sa začali váľať po zemi. Obe kamošky ich pozorovali, ako pokračujú v súrodeneckej bitke, ktorou nehchceli druhého uraziť, len sa nudili, so smiechom.

1345 slov
17:22 nedeľa 2. 7.

Ahojte! Mám tu dôvod, prečo som nevidala kapču. Keď som šla na Wattpad a bola som pripravená napísať kapču, tak som proste mala prázdno. Nemala som žiaden nápad, ktorý by som tu mohla dať. Našťastie som si napísala krátkymi vetami, čo sa stane v poznámkach, ktoré som teraz použila na napísanie celého príbehu. A mám tu aj smiešny príbeh ktorý sa mi stal a ktorý som tu napísala :

18. 6.
Ja : viem že 69 by malo byť muž a žena. Iba to.
Tiež ja : vyhľadám si to kvôli vlastnému dôvodu
Ja : AAAAAAAAAAAAAAAAA!!!
Vyhľadám si, čo to naozaj znamená (69 meaning) : ... eh... to som nevedela... dokelu.... prečo.... prečo to nikdy nepochopím... prečo to zistím až po dlhom čase... dúfam, že na to všetci zabudnú.... bola som čistá, no myslela som si, že niečo nečisté znamená niečo iné než to naozaj znamená....
Po dlhom čase : POČKAŤ! MÔJ SPOLUŽIAK TO ČÍSLO PÍSAL PO TABULI KAŽDÝ DEŇ! WHAT?!

PS : idk ako to, že tie krátke vety v poznámkach sa mi písali lahšie, než príbeh vo Wattpade

Klamlivá budúcnosťWhere stories live. Discover now