Kristínkine básničky

Ôsma v poradí

Sedem básní o jednom chlapcovi
to nie každý napíše.
A predsa je to tu,
a ďalšia, ôsma, sa píše. 😊

Tvorím pár nakoniec s tým,
o ktorom som toľko písala.
Po preplakaných nociach a vyliatych slzách...
neustále som snívala.

A ja som šťastná ako nikdy predtým
a zamilovaná stále rovnako.
Usmievam sa, keď ho vidím,
a predsa jednako....

Občas pochybnosti sú,
či spolu máme byť a ostať.
Lebo moja duša ohňom horí
a chce ešte ďalej povstať.

Krídla a sloboda sú pre mňa mnohým,
no láska je silná tiež.
A ja som ochotná viazať sa
a žiť bez krídel.. kiež.

Otec môj nebeský, poraď mi, prosím.
Slobodu si nechať alebo pristrihnúť krídla.
Milujem Adama a v srdci ho nosím.
No túžim aj po slobode.
Som to teda kus motovidla.

Chcem rodinu a aj slobodu.
Chcem krídla a objavovať svet.
Chcem manžela, deti a harmóniu doma.
Začnem trhať lupeňov kvet.

Jedno viem naisto...
Toho môjho chlapca milujem.
A tak som sa rozhodla,
že mu túto báseň venujem.