♥ Heartbeat Song ♥

♥ Zamilovaná ♥

Dvere sme nechali otvorené keď v tom sme počuli obrovský buchot. ,,Čo to bolo ? " - Spýtala som sa Marca. ,, Poďme sa pozrieť. " - odvetil mi. Potichu sme prešli po izbe až sme uvideli zavreté dvere. ,, To nie ! Nieee !!! Čo teraz budeme robiť Marco ? " - zúfalo som vydala zo seba pár slov. ,, Máš predsa kľúče. " - Povedal mi Marco. Pozrela som sa naňho nevinným pohľadom a odpovedala som mu.

,, Marco ? kľúče sme predsa nechali vo dverách " ... Marco sa na mňa pozrel. Nevedela som odhadnúť či je rád alebo ma strach. V izbe bola tma a keďže sa izba prerabala tak bola odpojená elektrina. ,,Marco ? Ja sa bojím " - Povedala som Marcovi, pričom som ho jemne chytila za ruku. Marco ma zoprel do svojho náručia a tichučko mi povedal. ,,Nemáš sa čoho báť ! Som tu s tebou." ... Trošku ma to zarazilo, ale bohužiaľ som bola celá bez seba, takže som to neriešila. Sama neviem prečo, ale v jeho objatí som sa cítila úžasné. Mala som pocit že som v bezpečí, že niekto ma dokáže ochrániť, že niekto pri mne stojí. Pevne som ho držala a nevydala som ani len slovko. ,, Charli, nepresunieme sa k oknu ? ..... Je to tam predsa len osvetlené. " - spýtal sa ma Marco a ja som súhlasila. Pri okne bola stolička na ktorú sme si obydvaja sadli. V podstate to nebola ani tak stolička ako kreslo. Obydvaja sme sa tam zmestili. Hlavu som su položila na rameno Marca a spoločne sme hľadeli na krásny mesiac. Akurát bol spĺn.

,,Marco ďakujem " - povedala som mu. ,, Začo ? " - udivene sa ma opýtal. ,, Za to, že pri mne stojíš a aj napriek tomu že som k tebe zlá ma dokažeš utešiť a ochrániť. " - odvetila som a chytila som ho za ruku. Marco sa pousmial, a potichu mi povedal ... ,, Nieje začo " , pričom ma pobozkal na hlavu. Asi sa pýtate prečo sme nezačali kričať o pomoc, a prečo sme ani len nebuchali. Keby otec a Jess vedeli že sme tu spolu tak by sme mali obrovský problém obydvaja. Preto sme to radšej nechali tak. ,,Marco ? " - vydala som zo seba. ,, Áno ? " - odvetil mi veľmi rýchlo. ,, Ako sa otiaľto dostaneme ráno ? " - spýtala som sa.

,, Ráno sem prídu robotníci, a ja nás nejako von dostanem. " - odvetil mi. Marco má všetko do predu premyslené. Vždy ! V tomto smere sa nezmenil.

• S pohľadu Marca •

Snažil som sa Charli ochrániť. Stalo sa niečo čo som vážne nečakal. Dvere sa zrazu zavreli. Mal som zmiešané pocity. Trošku som sa tešil no naopak aj nie. Viem že sa Charli bojí tmy a samoty. Tešil som sa s toho že možno tým že ju ochránim si u nej získam trošku dvôveri. Sám neviem čo ma to napadlo, ale ja ju chcem chrániť a starať sa o ňu. No však naopak som sa bál, že ma odmietne a začne histerický vyvádzať. Nič také sa našťastie nestalo. Obydvaja sme tichučko sedeli v kresle, hľadeli na krásny žiariaci mesiac a cítili tlkoty naších sŕdc. Charli bola spokojná a tým pádom som bol spokojný aj ja. Cítil som že sa u mňa cíti bezpečne. Ten pocit je neopisateľný. Nikdy som sa necítil tak ako teraz. Myslím, že konečne som pochopil čo je to láska, aké je to byť milovaný. ,, Charli ? " - po chvíľke som povedal. ,, Áno ? " - veľmi ospalo mi odpovedala. ,, Už sa ti chce spať ? " - spýtal som sa a popri tom som ju hladil po jej krásnych vlasoch.

,,Pravdu povediac, celkom áno ! " - odvetila mi a pevne ma zovrela. ,, Myslíš že sa tu vyspíš ? Mám ísť preč ? " - spýtal som sa. Chcel som aby sa pohodlne vyspala. ,, Nie, nie ... Je mi dobre takto ako to je ! " - odvetila mi. Charli po chvíľke zaspala. Predsa som si nedal povedať a opatrne som jej položil hlavu na mäkký okraj kresla. Nohy som jej vyložil na opačný koniec. Zo starej skryne som vybral deku ktorá bola čistá. Charli som prikril a dal jej pusu na líce. Ja som si sadol na obyčajnú stoličku, a snažil som sa zaspať. Po chvíľke sa mi to podarilo .........