♥ Heartbeat Song ♥

○ Nový Človek ○

V izbe Charli

14:00 popoludní

• S pohľadu Charli •

Uvidela som toho neznámeho chlapca ktorý sedel na raňajkách pri stole. Veľmi som sa zľakla no on nerobil nič iné len sa usmieval. Sedel na posteli, ruky mal zložené a pozeral sa na mňa. Nezmohla som sa ani na jediné slovo. Netušila som čo sa deje, prečo tu je a čo odomňa chce. ,, Ahoj Charli." - Pozdravil ma pričom sa postavil s postele. ,, A-a-a hoj" - Zajakavo som povedala. ,, Kto si ? Videla som ťa ráno pri stole a zdalo sa mi že ťa poznám. " - dokončila som. On pomalinky kráčal smerom ku mne. ,, Ty ma veľmi dobré poznáš ! " - povedal mi a zasmial sa.

,, Možno poznám, ale nepamätám si na ťa ! " - nenápadne som mu odvetila. Triasla som sa ako osika. Stále sa viac približoval a ja som mala tlmené pocity.

,, Určite si na mňa pamätáš. " - potichu mi povedal a pristupil až ku mne. Oprela som sa o dvere a bola som ticho ako ešte nikdy. Tep sa mi zrýchlil až som mala pocit že sa ho vážne bojím. Opatrne mi rukov prešiel po líci, a približil sa tvárom k mojej tvári. Hlavu som otočila na opačnú stranu. On ostal chvíľu na mieste no potom hlavu dvihol a pozrel sa na mňa. ,, Tak čo ? Stále nevieš kto som ? " - spýtal sa ma. ,, Netuším " - bojazlivo som odvetila. ,, A keby som bol blonďák vedela by si kto som ? " - povedal mi a netrpezlivo krúžil okolo mňa. Pozrela som sa na mňo a bolo mi všetko jasné. Je to on. Je to Marco. Marco bol blonďak, mal pekné zelené oči. Ale teraz je uplné iný. Má čierne vlasy učesané úplne inač než to nosil keď bol so mnou. ,, Čo odomňa chceš Marco ? " - povedala som a opatrne som schmatla kľučku. Stála som pri dverách a bola som pripravená, keď sa bude snažiť niečo vyviesť, stlačím kľučku a odídem.

,, Princeznička si spomenula kto som. Tak čo ? čo na mňa povieš ? .... CHARLI " - Povedal mi naprv jemným hláskom no však keď vyslovoval moje meno povedal ho divným tónom. Začala som sa báť. Viem čoho je Marco schopný. ,, Marco povedz mi na rovinu čo odomňa chceš ! " - spýtala som sa ho. ,, Neopovedala si mi na otázku !! " - prísne mi odvetil. ,, Ani ty mne. Zmenil si sa. Až príliš. " - snažila som sa mu odpovedať na jeho otázku. ,, Vráť sa ku mne ! " - odvetil mi. Vyznelo to ako keby mi dával príkaz. ,, Marco, nechcem mať s tebou už nič ! Sklamal si ma a ja som si kvoli tebe pretpela dosť. Nechcem mať žiaden vzťah a ani nič podobne ! " - razne som odpovedala na jeho otázku. Videla som mu v očiach že je nahnevaný. Začala som sa báť. ,, Hmmmm. Takže nechceš ? Charlita, ja ti nechcem ublížiť !! " - povedal mi až sa mi to zdalo divné. Pozerál sa na mňa vražedným pohľadom, ale zareagoval úplne inač než som čakala.

,, Môžešm odísť ? " - spýtala som sa. ,, Choď ! " - rázne mi odvetil. Bol celkom smutný, ale nezaslúži si nič iné !!

• S pohľadu Marca •

,,Čo sa to so mnou deje ? Prečo som k nej bol taký bez citný ? " - spýtal som sa sám seba a ľutoval som to. Nevedel som čo v tej chvíľli hovorím. Ostal som stáť úplne sám v izbe Charli. Bol som s ňou síce len chvíľu a je pravda že ma Alica zmenila, no ja som s Los Angeles odišiel len preto, aby som sa opäť zmenil k lepšiemu a aby sa Charli vrátila ku mne. Trvalo mi to dlho ale predsa som sa odvážil. Charli má pravdu. Sklamal som ju, a neviem prečo som si myslel že ešte u nej mám šancu. Ostanem v Los Angeles ešte dva mesiace, a budem sa snažiť vybudovať si u Charli opäť aspoň trošku dvôveri. Videl som ako sa zatvárila keď zistila kto som. Očí mala plné nenávisti, zlosti a zároveň aj strachu. Hlas sa jej triasol a odpierala odomňa zrak. Nech sa deje čo chce, budem sa snažiť zmeniť a chrániť Charli. S izby som odišiel. Zišiel som po schodoch.