Karin a Mia v Prahe

Ráno

Je 5:00 ráno. Takýto skorý budík sa mi nepáči. Vstávanie bolo hrozné. Keďže je víkend. Cez víkend vtávam okolo danástej. Ocino bol v pohode. On je zvyknutý na skoré vstávanie. Dokonca ma musel potiachnúť za nohu ,aby som sa konečne prebrala. Je 5:07 a ja pijem kolu. Potrebujem niečo,aby ma postavilo na nohy. A ja kávu nepijem takže kola, zachráň ma.

5:30 - Vychádzame z bytu. Prekvapivo. Išli sme výťahom. Keď sme prišli pri auto ,tašku som hodila na zadné sedadlo. Moja nálada je : nechajte ma spáááť. Najskôr sme museli ísť do ocinovej práce. Tam má prísť pre nás autobus. Som zvedavá, ako sa tam všetci zmestíme. Len pre informáciu ide nás okolo 30. Tatino zaparkoval pted veznicou. Museli sme prejsť na druhú stranu. Bolo to trochu komlikované. Autá stále išli. Je to tu ako na diaľnici.

6:09 - Sme tu medzi prvými. Zatiaľ je nás tu málo. Ocino sa rozpráva s kolegami a ja čakám na Miu. Ako ju poznám prídu na poslednú chvíľu. Vonku je zima to bude tým, že je ešte ráno. Stále prichádzajú ľudia, ale Mia s rodinou nikde. O 6:30 by sme mali vyraziť.

6:12 - Konečne prišla aj Mia. Aj ona vyzerá nevyspato. Rozhodujeme sa, ako budeme sedieť. Ja s Miou, to je samozrejmé. Môj ocino s nejakým kolegom. Miina mama bude pred nami s Thomasom. A Daniel bude s jeho ocinom. Vybavené. Už len počkať na autobus. Ja a Mia tu zaspávame. Ale kola to zmenila. Teraz sme ako veveričky a nevieme sa dočkať. S Miou sa nudíme. Čo je doť časté ,a tak Mia vytiahla mp3- jku. Hneď je to lepšie. Rozhodli sme sa ísť von pri policajné autá. Teraz je vonku príjemne. Sedíme na lavičkách a rozprávame sa o chalanoch. Zatiaľ tu niesú pekní chalani. S Miou tajne dúfame že sa to zmení.

Je 6:35 a autobus nikde. Všetci sme tu ako sardinky. Každý má veľkú tašku. Váčšina ľudí tu nadáva, že tu už mal byť ten autobus. A ja s nimi súhlasím. S Miou rozmýšlame nahlas. Čo ak mal ten autobus nehodu alebo chytil červené na semafóre. A čo ak autobusár dostal hnačku. Pri tej predstave sme sa rozosmiali. Ako sme tak pozerali po ľudoch, niektorí sa tiež pousmiali. Mia ma teraz ťahá za ruku, že vraj tu videla pekného chalana. Buď má halucinácie, alebo je to pravda. U nej je všetko možné. Mii netreba alkohol, ona sa dokáže opiť aj z koly. Nuž Mia je Mia.

6:55 - Konečneee. Autobus je tu. My už sedíme vo vnútri. Cez tú tlačenicu sa nedalo vôbec písať. Ale teraz, už sedíme. Môj ocino je v predu a ja s Miou sme vzadu. Práve nás počítajú. Super sme všetci. Môžme vyraziiiť. Hurááá.