My way

New school #2

Pomaly sme sa približovali k veľkej hlučnej budove a ja som začala chytať stres...
Moja mama zastavila oproti škole.
,,drž sa zlato" povedala mama a usmiala sa namňa.
Opätovala som jej úsmev a zakývala som jej. Keďže som tu bola na prijímačkách viem kde je riaditeľna. Vykročila som smerom k budove. Všade naokolo som videla žiakov a mali taký nadšený výraz (samozrejme to bolo myslené ironicky kto nepochopil).
Vstúpila som do budovy. Myslela som si, že tu budú nejaké decká ktoré tiež nebudú vedieť kde maju triedu, ale žiadne som nevidela. Išla som teda do riaditeľne. Zaklopala som a keď som počula 'vstúpte' otvorila som dvere.
Riaditeľka mi dala kľúčik od mojej skrinky a povedala mi kde je moja trieda, no akonáhle som opustila riaditelňu, zase som sa stratila. Cestou som si všimla skrinky tak som sa rozhodla že najprv pôjdem tam. Už asi dvadsať minút som mala byt v triede a stále nič. Našla som skrinku z mojim číslom. Aspoň niečo. Potom som sa poobzerala po škole, prešla som nejaké chodby, vyšla som jedno poschodie a našla som moju triedu. Boli nápisy na dverách. Našťastie. A teraz už iba otvoriť...

Otvorila som dvere a všetky oči namna. Učiteľka sa len usmiala a povedala ,,tak tu si, môžeš si sadnúť na voľné miesto."
Poobzerala som sa po triede. Ako na zavolanie bola jedna lavica vzadu voľná. Úplne posledná pri okne. Sadla som si k oknu a začala som pocuvat učiteľku.
,,takže vitajte na tejto škole. Oficiálne ste sa stali stredoškoláčkami a stredoškolákmi. Dáme si uvítacie kolecko. Môžeme začať napríklad tu vpredu" povedala a ukázala na žiaka pred ňou.
Postavil sa a predstavil sa. Takto to urobili všedci predomnou až prišiel rad na mňa.
,,...tak..volam sa Amya Hartleyová, bývam tu v Californii.." dopovedala som a posadila som sa.

Poobzerala som sa po triede a baba predomnou sa namňa otočila.
,,cau ja som Lea, ale to už asi vieš.. ty si.. Amya, že?" nasypala na mňa.
,,hej..rada tá spoznávam" povedala som a snažila som sa aspoň ako-tak usmiat.

Spoznala som sa aj s jej spolusediacou ktorá sa vola Aurora.

Mali sme ďalšie uvitacie blbosti..... a potom nás konečne pustili domov.

Až dokým sme vyšli von zo školy sme sa s Leou rozprávali. Zistila som, že sa sem prednedávnom nasťahovali a že to tu nepozná, ponúkla som, že by som jej to tu mohla poukazovať. Potom mi hovorila o jej otravnom bratovi. Ako by ho najradšej nakopala do zadku.. no nakonci povedala, že je rada, že ho má.
Keď sme vyšli von cez obrovské dvere školy Lea mi povedala, že by bola veľmi rada keby som jej poukazovala okolie, no dnes sa ponáhľa domov. Rozlúčila som sa s ňou a už som videla sko cupitá k autobusu.
Už som bola zvyknutá na pár skupiniek chalanov zo strednej kam som sa chystala vlastne kde aj som.. no keď som išla domov a videla som ako zase šikanujú deti zo základnej školy, boli tak aj ďalší chalani ktorých som nepoznala. Zdalo sa mi to divné no pokračovala som ďalej. Nieže by som sa nechcela zastať tých detí, no nechcem sa úplne dostať do konfliktu. Biť sa viem, to ano, no neviem ako by to bolo proti skupinke chalanov. Mám taký pocit, že mi niekedy chyba odvaha. Našťastie som videla ako ich nejaký dospelý odohnal. Našťastie..

Došla som domov a zamierila som rovno do izby. Napisala som El a dohodli sme sa, ze si zavoláme. Musím predsa vedieť aký mala prvý deň na škole a na intraku. Chcela som jej povedať o škole aj o Lei. Bavili sme sa do noci.

Rano sa mi nechcelo absolútne vstávať, no povedzme si narovinu... komu by sa chcelo?

Dnes som sa nejako rýchlo vychystala tak som sa rozhodla že sa prejdem a potom pôjdem do školy. Išla som smerom do školy, no išla som dlhšími cestami.
Išla som aj okolo mojej základky, prešla som okolo ďalších dvoch budov a videla som zase skupinku chalanov. Prešla by som okolo nich a nevšímala si ich, keby v strede ich kruhu nebola moja spolužiačka. Myslím, že sa vola Autora. Pamätám si ju, lebo sedela s Leou a bavila som sa s ňou nejaký ten čas. Zamierila som k nim. Uvedomovala som si že to môže mat následky no nenechám nejakym chalanom skákať po hlave mojim kamaratkam..
Išla som smerom k nim..
,,necháte moju kamarátku napokoji!?" zakričala som na nich. Keď sa všetky oči otočili na mňa, uvedomila som si, že som to asi nemala robit..

Rozhodla som sa že to urobím úplne inak ako som chcela.. nechajte sa prekvapiť.... No každopádne dávajte vaše typy do komentárov. Som celkom zvedavá na vaše nápady. Ako to podľa vas bude pokračovať? Myslite si ze si Amya nechá skákať po hlave kvoli svojej kamarátke? Alebo bude silná a zvládne situáciu?

To bude na teraz všetko... majte saa