My way

My stupid decision #4

On?! To nieje mozne!!! Toto nemôže byt pravda!!

Keď si myslite, že je konečne koniec práve tam to začne. Keď som videla ako chalan ktorý ma držal tak že mám s toho modrinu na ruke, teraz stojí predomnou.

,,Baby?? Čo sa tak cumite na môjho brata? A ty si chod po to ovocie do mrazničky a nie ku mne do izby. Tu to nenájdeš" povedala Lea.

,,Lea? Tvoj brat sa vola Dylan?" spýtala som sa a dúfala som, že sa len podoba na chalana ktorý zo skupinkou obťažovali Auroru.

Dylan stále stal v dverách a cumel na nás. Lea len prikývla. Pozrela som sa na Auroru a keď som videla ako sa trasie chcela som aby odišiel.

,,Dylan! Okamžite von z mojej izby!!" zakričala na neho a už ho tlačila prec. Zatvorila dvere a zamkla ich.

Musím povedať, že ten Dylan aj keď je to debil je strašne pekny. Nevadí mi pripustiť si že je pekný, no to neznamená že s ním niečo chcem hneď mat.
Zazrel na mňa a potom sa stratil za dverami.

,,taak a teraz mi pekne povedzte čo vám môj brat urobil" povedala a pozrela sa na nás.
Vyrozprávali sme jej všetko do detailov, lebo predtým sme o tom prehodili iba pár viet. Všetko hltala a keď sme skončili čakali sme na jej reakciu.

,,Dylan? Nemyslím si, ze je takého niečoho schopný" povedala.

Neverila som vlastným ušiam.

,,veď vidíš moje ruky. Myslis si, že som si to vymyslela?!" povedala som

,,neviem, ale on je môj brat, takéto niečo by neurobil" ohradila sa.

Leini rodičia niesu doma, lebo sú na sluzobke.

,,dobre nehadajme sa. Môžem prosim pohár vody?" povedala som.

Lea mi ukázala na dvere. Nebolo mi príjemne, že ma posiela samú si ísť po vodu.
Postavila som sa a prešla som cez dvere a zamierila na schody. Išla som potichu ako myška a keď som prišla do kuchyne snažila som sa nájsť skrinku s pohármi.

,,no toto.. najprv hento a teraz krádež??" ozvalo sa spozamna. Stuhla som.

,,bola som smädná a povedala som Lei, ze si nemusí robit starosti a ze si môžem ísť poň sama.. nevies nahodou kde......" nedokončila som lebo keď som sa pozrela jeho smerom bol pri mne až moc blízko.

,,kde je čo? Hm?" flirtoval. Nepáčilo sa mi to.

Snažila som sa mu vytrhnúť s jeho pevných rúk, no nešlo to. Keď som ho chcela znova kopnúť medzi nohy, tu nohu mi chytil.

,,si až moc predvídavá, maličká" povedal.

,,pustí ma!" povedala som.

,,vidíš, stretávame sa znovu" povedal a pousmial sa.

,,necháte moju kamarátku napokoji, dobre?" povedala som trochu sebavedomo.

,,čo zato" povedal.

Vedela som, že keby to nechám tak ako to je nebude to dobre. Aurora sa nevie o seba postarať ani sa zastať samej seba.

,,mám napad. Necháme Auroru napokoji keď prides v sobotu na túto adresu" povedal a podal mi lístok.

Bola to šanca, ako pomoct Aurore.

,,fajn, no potom nás necháš napokoji" povedala som mu a vytrhla dom mu lístok z rúk.

Pomaly sa ku mne približoval no ja som ho v poslednej chvíli odstrcila.
Pousmial sa.
,,poháre sú nad drezom" povedal a skôr ako som sa mu stihla poďakovať zmizol.

Vrátila som sa do izby z inou náladou. Chvíľu sme sa ešte bavili a potom sme sa rozlúčili. Niečo na Lei mi nesedelo. No možno to bolo iba preto, lebo ma s bratom iba dobre skúsenosti. A Aurore som chcela pomoct tak veľmi, že som si sama narobila problémy.

Prišla som domov, najedla som sa a išla som do izby kde som si vytiahla počítač a napisala som El.
Zavolali sme si a ja som jej vyrozprávala všetko, čo sa udialo.

,,nemôžem uveriť, že tam teraz niesom. Tomu chalanovi by som nakopala zadok" rozčuľovala sa.

,,neboj ja to dám. Raz sa s nim stretnem v sobotu a budem mat od neho pokoj" Teda to som si myslela.

Prešlo pár dni a bolo krasne sobotne rano. Teda neviem či krasne lebo pršalo. A akokeby to nestačilo tak som si spomenula, že dnes je deň kedy sa to skončí. Uvedomila som si že neviem kde je ten papierik. Nakoniec som ho ale našla. Neviem čo by som inak robila.

Neobliekla som sa nejako zvláštne. Dokonca som si naschval vybrala oversize veci. Aby mi bolo pohodlne a aby som bola aj viacej ochránena.
Iba El vedela, kam idem. Nieže by to bolo tajné, ale ja nemám rada keď niekomu niečo hovorím.

Bolo to ma kraji mesta. Pomaly som sa približovala až som našla miesto čo bolo napísané na papieri. Dom na konci mesta. Dokonca bol ďalej od ostatných čo sa mi vôbec nepáčilo.
Zaklopala som. Nikdo nikde.
Dylan ma oklamal?! To nieje mozne že som sa takto nechala nachytať!

Už som chcela odísť no dvere sa otvorili a z dverí vyšiel Dylan.
,,trvalo ti dlho prísť k dverám s otvoriť ich" spýtala som sa ho podráždene.

,,nie.. to len, vieš. Heh" povedal a zatackal sa. On je opitý

,,povedz prečo a načo tu som" povedala som kľudným hlasom. Teda minimálne som sa snažila o kľudný hlas.

,,pod.." povedal, chytil mi ruku a viedol ma k domu. Od doby co mi chytil ruku som sa pozerala len na ňu takže som si nevšimla, že sa nachádzame v miestnosti ktorá vyzerala ako obývačka.

,,dobre. Čo chceš" spýtala som sa ho.

Ukázal mi kreslo a ja som si naň sadla. Priblížil sa ku mne..

Rukami chytil boky kresiel a priblížil sa ku mne. Bolo mi to dosť nepríjemné.. no zároveň to nebolo až také.. také zle.

Až teraz som si všimla že nemá hnedé oči ale má hazel oči! Presne ako ja! Hnedo zelene nadherne oči ktorými sa mi pozerá priamo do duše.

Približoval sa ku mne

,,ani nevies ako čakám na túto chvíľu" povedal spokojne.

Asi som urobila poriadnu hovadinu keď som sem išla.

Stále sa približoval. Bola som obarená jeho očami a nemohla som sa pohnúť. Nie ze by ma nejako držal. Stratila som sa v jeho očiach.

,,Adams?!! Čo odo mňa chceš?! Si opi...." nestihla som odpovedat lebo som stuhla. Dotkol sa mi pier!!!! To si ako dovoľuje!!

Takže toto je koniec tejto časti! Čo si o tom myslite??