Nenávisť cez lásku

1.

Matúš
Je ráno, a ja sa zobudím do upršaného dňa. Mám zápas. Tak sa pomaly postavím a prejdem do kúpelne kde zaleziem do sprchy a dám si sviežu rannú sprchu. Vyleziem a spravim si klasickú rannú hygienu. Keď som sa prezliekol vybral som sa na raňajky. Mal by som sa najesť skôr ako vstúpim na ľad. Sadol som si za pult a čakal čo mi môj "milovaný" brat spravil. "Dobré ráno" pozdravil ma a podal mi tanier s jedlom predomňa. "Dobré dobré" odzdravil som ho a pustil sa do jedla. ,,dobré som navaril" usmeje sa a snaží si zvýšiť svoje ego. "Na praženici sa nedá pokaziť nič" zasmejem sa a prázdny tanier dávam do umývadla. Len pretočí očami a radšej nič nehovorí. Zasmial som sa a odišiel naspäť do izby si zbaliť svoje veci. Mám všetko čo potrebujem. Mal som ešte pol hoďku čas tak som sa zvalil do postele s mobilom v ruke a rozhodol sa prekontrolovať sociálne siete. Po hodine sme išli na miesto kde sa má uskutočniť môj zápas. Všetok stres zo mňa opadol a povedal som si že si idem pre ďalšiu výhru. Ja s mojím tímom sme vyšli na ľad. Zoradili sme sa vedla seba tak ako aj protihráči. Pozerali sme na seba. V tom som si pred sebou všimol dievča. Jak dievča. Dievča, jedno jediné v celom tíme. Zvláštne, v živote som s nikým takým nehral. C ale čo mi môže. Keď sa hra mohla začať stál som presne pred tým dievčaťom. Pozerala na mňa. "Dievča v chalanskom tíme" zasmial som sa. Spozornela. "Máš problém?" Pozrela sa na mňa ako na idiota. "N.." chcel som odpovedať ale skočila mi do reči. "Tak si zavri klapačku" povedala. Nečakal som to. A už vôbec nie od dievčaťa. Vedla mňa sa rozoznela píšťalka a prvá tretina sa mohla začať. Stál som presne pred bránkou a mal som na pláne hodiť puk do nej no to dievča bolo rýchlejšie a s mojím pukom odišlo na druhú stranu ihriska. Ta sa nezdá. Rozbehol som sa za ňou. Skoro som ju mal no začala spomalovať a ja som nemal inú možnosť než do nej naraziť. Obaja sme spadli na zem a puk letel ani sám neviem kde. Ostalo ticho. Nechápal som prečo. Pozrel som sa na ňu a dúfal v to že bude v poriadku. No opak bol pravdou. Na líci mala škrábanec ktorý siahal až k ústam. Zo škrábanca tiekla krv ktorá tiekla až nebezpečne moc. "Prepáč ja nechcel som" povedal som jej a rukou sa chcel dotknuť jej líca. "Daj mi pokoj" skríkla a buchla ma po ruke. Pokúsila sa postaviť. "Pomôžem ti" chytil som jubza ruku a chcel postaviť. "Hovorím ti daj mi pokoj!" Zhúkla po mne, ruku mi vytrhla z môjho zovretia a postavila. Odišla z ľadu pravdepodobne do šatne a zdravotník s ňou. Bolo mi to ľúto ale toto moja chyba nebola. Nemala začať brzdiť. V tretej tretine sa vrátila na ľad. "Toto ti vrátim" povedala mi keď sme čakali na písknutie. "Jak vrátiš" povedal som. Zasmiala sa a zobrala mi puk. Ani som si nestihol uvedomiť že už bolo písknutie. Znova som sa rozbehol, snažil som sa jej ho zobrať ale je v tom kurva dobrá. Bola pred bránkou, pripravená ho tam streliť, chcel som tomu zabrániť no neviem v ktorej sekunde ale puk bol v bráne a oni dali víťazný gól. Myslel som si že ma pretrhne. Baba ma dostala, prehral som kvoli babe. "Kurva!" Skríkol som a holejku hodil o zem. Odišiel som do šatne. Nemal som chuť ani náladu sa na ňu pozerať. Začal som sa prezliekať a nadávať. "Ale aleee snáď niesi nahnevaný" podla hlasu som usúdil že to bola ona. Otočil som sa s tričkom v ruke. "Čo tu chceš sem ženy nemajú prístup, čo ak by som tu bol nahý, alebo čo, len tak mi tu vletíš" prekrutil som očami a obliekol som si tričko ktoré som držal v ruke. "Booože robíš z toho, ani ja som sa nesťažovala keď si mi zarezal do líca, a som v pohode ďakujem za opýtanie" popravde, nebola v pohode, musela to mať poriadne hlboko keďže jej krv stále tiekla cez krk. "Ukáž sa sem" prešiel som k nej s mokrým uterákom a utrel jej krk. Pozerala sa na mňa a vyzliekala ma pohladom. Uchechtol som sa. "Najprv ma nenávidiš a potom ma vyzliekaš pohladom" zasmial som sa. "Ja ťa nenávidim stále" povedala a zamračila sa. "Ano anooo, a ako sa vlastne voláš, mladá?" Spýtal som sa. "Claudia" podala mi ruku. "Matúš".

-----
Helloo toto je môj nový príbeh, budem rada za ohlas a za vaše názori, veľmi rada by som vedela čo si o tom myslíte... budem sa snažiť to vydávať pravidelne, zbožňujem vás a pa

Sandrušik<3 [pardon za chyby]