2.

21 2 0
                                    

Usmiala sa. "Teší ma" povedala a úsmev som jej opätoval. "Na ľade si viac drsnejšia" zasmial som sa. "To som stále" odpovedala a s úsmevom odišla zo šatne. "Niekdo sa zamilovaaaal" zasmial sa Aďo za mojím chrbtom. "Jasne jasne, ty si mi tu chýbal, nie nezamiloval, veď ma nenávidí a ani ja ju tak nehladaj spojitosť medzi nami" odpovedal som mu a svoju Nike tašku prehodil cez plece. Obišiel som ho a nemal náladu na jeho sprosté reči. Aj tak mi to nepomohlo, uvedomil som si že vlastne ideme jeho autom. Oprel som sa chrbtom o auto s preloženými rukami na hrudi a čakal kým sa milostivý dotrepe. Keď už konečne prišiel sadli sme a konečne išli domov. Prišiel čas is oddýchnuť. No najprv sprcha. Nepôjdem spotený do postele. Po sprche som zalahol do postele a neviem v ktorej minúte alebo sekunde som zaspal. Zobudil som sa o pol jednej ráno. Bol som smädný. Zišiel som teda dole, potichu, zobral si vodu a odišiel som s ňou naspäť do izby. Napil som sa, položil ju na stolík a znovu zaspal. Zobudilo ma až otravné vyzváňanie budíku vedla mojej hlavy. Pretrel som si rukami oči a pomaly sa posadil. Po asi 10 minútach sedenia som sa postavil a pobral sa do skrine. Vybral som ryfle a biele tričko ktoré som okamžite na seba dal. Rukou som si prešiel po vlasoch a vyšiek z izby. Cítil som že dneska bude pekný deň. (To som si iba myslel) v škole som čumel do mobilu a išiel do triedy, mal som dobrú náladu teda dokedy..."aaaa kurva to páli!" Skríkol som keď som zistil že to horúce na mojej hrudi je káva. Pozrel som sa na osobu predomnou. "TY!?" Skoro som tam skolaboval. "Áno ja" povedala tá baba zo zápasu. Tuším že Claudia. "Čo robíš nevieš dávať pozor!" Rozhodil som rukami. "Ja? Ja nečumím do mobilu" povedala. Začal som sa hrabať v taške aby som vytiahol vreckovky. Snažil som sa dať tú zkurvenú kávu dole z trička. "Ale pozor aspoň môžeš dávať pozri sa na to tričko čo s nim teraz ako ja tu druhe nemam a nebudem tu jak kokot chodiť" povedal som a chytal nervy z toho trička. Ona tam iba v klude stála a usmievala sa. Mala na sebe čierne obtiahnuté šaty. Vyzerala v nich úžasne. Nie nezamiloval som sa. "No tak asi budeš musieť, a už musím paaa" zasmiala sa a odišla. Zostal som stáť na chodbe s tričkom od kávy. Nevedel som čo mám robiť. Nanešťastie som mal len 3 hodinu a mňa išlo šlahnúť. Nakoniec som v ruksaku našiel biele tielko a dúfal som v to že ju už dneska nestretnem. Aj keď by som bol rád. Do riti. Mne už z nej začína prepínať. Je koniec školy a ja na ňu myslím. Nedokážem ju dostať z hlavy. Fakt som sa zamiloval. Ja som sa zamiloval. Kurva. Ach bože. Čo mám teraz robiť. Po celú cestu domov som premýšlal čo mám spraviť. Na rande e e pošle ma niekde. Kurva veď ma nenávidí a ja ju chcem niekde zobrať. Strácam nádej. Ale spravim všetko preto aby bola moja.
----------------
Helloooo
Ďalšia časť je tu, asi to budem dávať tak 3 4 dni po sebe, podla toho ako mi výjd predstavivosť, takže taaak paaa

Sandruška<3

Nenávisť cez láskuWhere stories live. Discover now