,,Lia? Môžeš ísť prosím ťa zavolať režiséra, mal by byť na chodbe, vraj si išiel vybaviť jeden telefonát." Poprosil ma asistent režiséra. ,,Samozrejme." Položila som svoj skicár na stoličku a následne som opustila hracie štúdio. O chvíľu som sa vrátila s režisérom. ,,Ospravedlňujem sa za zdržanie, ale volal mi Christopher Nolan a to sa neodmieta. Takže, kde sme skončili?" Ospravedlnil sa režisér a ja som si išla opäť sadnúť na svoje miesto no to čo som uvidela mi vyrazilo dych. Namjoon si prezeral môj skicár. Rýchlo som sa pobrala jeho smerom. ,,Nevedel som že vieš tak pekne kresliť. Obzvlášť Jungkooka. Hej chalani, poďte sa pozrieť!" Chalani sa okamžite vybrali naším smerom. ,,Namjoon vráť mi ten skicár!" Natiahla som ruku jeho smerom, lenže Namjoon je odo mňa vyšší, tak mu stačilo len zdvihnúť ruku a ja som sa stala bezbrannou. Nebála som sa Jk-ovej reakcie, ale naozaj nemusí vedieť že môj skicár je prevažne zaplnený jeho podobizňami. Správne odhadujete ak si myslíte že Jungkook je môj bias. Ako ich osobná asistentka sa mi bias vyberal ťažie, ani neviem či niakeho smiem mať, ale Jungkook si našiel v mojom srdci svoje špeciálne miesto.
Ako chalani prichádzali, tak som si všimla že Jungkook medzi nimi nie je. Fajn, takže moje malé tajomstvo je v bezpečí, pokiaľ mu to chalani nepovedia, ale na to sa spoliehať nemôžem. ,,Wow, to je nádherne, to si kreslila ty? Nakreslíš aj mňa?" Ozval sa v nemom úžase Tae. Ostatný sa tiež nevedeli vynadívať. ,,Jungkook! Poď sa pozrieť!" zvolal Suga na Jungkooka. ,,Hneď som pri vás." Vymenil si posledných zopár slov s režisérom a vydal sa naším smerom. Toto je môj koniec. Musím niečo vymyslieť. Nesmiem sa strápniť, okay možno som klamala že sa nebojím jeho reakcie, ale človek nie je tak sebavedomí keď jeho crush ide priamo k nemu. Neskoro. Je tu. ,,Mal by si si prezrieť tento skicár." Namjoon mu podá skicár s pobavením v hlase. O čo mu ide? Nikdy som mu nič nespravila, nechápem prečo sa teraz správa tak protivne. Zrejme otrávený z natáčania a potrebuje si to na niekom vybiť i keď to by sa mu vôbec nepodobalo, už sa to vlečie hodiny. ,,Jungkook, neprezeraj si ho prosím." Pokúsila som sa ho zastaviť ešte skôr než skicár otvoril. ,,Je tvoj?" Hneď mi venoval pozornosť. ,,Áno je, ale Namjoon mi ho nechce vrátiť." Červeň mi stúpla do tváre. ,,Nech sa páči." Podišiel ku mne a podal mi skicár. ,,Predo mnou nemusíš mať tajomstvá." Zašepkal mi do ucha a ja som sa začervenala ešte viac. Ahh! Prečo musí mať tak pekný hlas. ,, A ty sa vprac do kože!" Otočil sa k Namjoonovi a odišiel. Všetci sme ostali nemo stáť. ,,Chalani poďte sa pripraviť, ten videoklip sa nenatočí sám." zavolal chalanov asistent režiséra. ,,Máš naozajstný talent Lia, a neboj, Namjoona to rýchlo prejde." Tae sa na mňa usmial a odkráčal na plac. Sadla som si na stoličku a rozmýšľala som nad tým čo sa práve stalo.
Nakoniec som pokračovala v kreslení, chalani medzi tým pokračovali v natáčaní. Naozaj im to išlo, som si istá že ten videoklip vyhrá ocenenie. Mali ďalšiu pauzu keď som si všimla ako ja na mňa Jungkook pozerá, začala som sa usmievať. To som celá ja, nedokážem sa na niekoho priamo pozerať bez toho aby som sa nezačala usmievať. Jemne som si začala hrýzť peru. Odvrátila som zrak na svoju kresbu.
Time skip -po natáčaní-
Keď sme mali na dnešok hotovo, režisér a celý štáb odišli domov. Ja som musela počkať, kým sa BTS prezlečie a aby bolo aspoň trochu schopné ďalšej činnosti. Teraz sme mali niaky čas na obed a voľno. ,,Môžeme ísť?" Spýtam sa Jina keď výde zo šatne. ,,Ešte nie, nie sú hotový," odpovie a sadne si na gauč vedľa mňa, ,,ako dlho to chceš ešte tajiť?" Nechápavo sa na neho pozriem. ,,Čo máš na mysli?"
,,Tvrdila si že mu to už povieš. Aspoň mi neklam." Odvrátil zrak a vytiahol si z kapsy mobil. ,,Vieš že to nie je také ľahké a navyše, mám aj povinnosti, nemala som čas." Snažila som sa obrániť sa Jin to vedel. Jedine on a J-hope vedeli o mojom tajomstve. Nevedela som ako mu to povedať, alebo aspoň naznačiť. Mám k nemu len tak pricupitať a povedať mu niečo čo počuje denne od Army's? ,,Milujem ťa!" Jednoduchá veta ktorá mi nedala spávať. J-hope a Jimin vyšli zo šatne. Tak isto sa usadili. ,,Zase Jin?" Spýtal sa J-hope, vycítil čo visí vo vzduchu ,,nechaj ju na pokoji, niako jej nepomôžeš ak budeš na ňu tlačiť." Venujem J-hopovi vďačný pohľad. ,,O čo ide?" Spýta sa Jimin zo zvedavosti. ,,O nič!" Naraz pomaly skríkneme.
Keď boli hotový aj ostatní nasadli sme do auta. V aute bolo medzi nami menšie napätie. Netušila som prečo, všetci sme mlčali, zrejme sa niečo v šatni stalo. Tae aby odľahčil atmosféru pustil CD s ich pesničkami, pomohlo to, všetci sme sa rozpievali a aspoň rukami naznačovali choreografiu. Mám rada takéto car parties nech už je ich príčina akákoľvek. Práve sme spievali na Permission to dance keď mi zavolal manažér. Chcel len pripomenúť večerné interview. Išli sme sa najesť do Mcdonaldu. Sedeli sme za stolom a jedli sme keď k nám prišli niake fanúšičky. Začali sa s chalanmi rozprávať, po mne len zazerali. Nie som populárna v celom fandome. Jedna časť ma má rada, lebo ma berie ako niekoho kto pomáha ich idolom a tá druhá ma iba nenávidí a závidí mi a vôbec neberie do úvahy moju náplň práce. Vraj ich iba otravujem. Ale je to deal ony závidia mne a ja závidím im, pretože, aj ja by som sa chcela rozprávať s Jungkookom tak bezstarostne. Prišli sme na hotel a každý si dal siestu. Väčšina si išla spať. Ja som si čítala niake random fanfikcie o BTS na Wattpade. Wow, musím povedať že Army's majú obrovskú predstavivosť.
Večerné interview prebehlo v úžasnej atmosfére. Chalani aj obecenstvo sa nasmiali tak ako nikdy predtým. Po interview BTS rozdalo zopár autogramov.
Time skip - na hotelovej izbe-
Chystala som sa už ísť spať, keď mi zazvonil mobil. Bol to Jungkook. ,,Prosím?" Zdvihla hovor. ,,Mohla by si prosím ťa na chvíľu prísť? Je to vážne." Spýtal sa. Znervóznela som. Čo by mohol potrebovať o deviatej večer a ešte k tomu je naliehavé. Vstala som z postele a pobrala sa smerom Jungkookovej izby, veď čo by som pre neho neurobila. Zaklopem na dvere. ,,Je otvorené." Ozvalo sa. Otvorím ich a vojdem dnu: ,,čo si potreboval?" ,,Sadni si." Jungkook potľapkal na miesto vedľa seba. Plná nervozity som si sa sadla. Až vtedy som som si všimla že robil Vlive. ,,Tu je dôkaz," povedal do kamery a otočil sa mojím smerom: ,,zatvor si oči." Urobím ako povie i keď som mala stiesnený pocit, určite niečo chystal. Nič sa nedialo, no zrazu som ucítila ako sa nahol ku mne a jemne ma pobozkal. Srdce sa mi rozbúchalo ako o život, motýle sa mi v bruchu rozleteli po celom tele. Bola som nervózna, čo ak je to iba niaky žart. I tak som nedokázala odolať a bozk som mu opätovala. Bol to najsladší bozk aký som kedy zažila. ,,Budeš mojou?" Odtiahol sa a uprel zrak do mojich očí. ,,Áno"
1189 slov
Zdravím
Moja prvá Bts fanfikcia ever. Dúfam že sa páčila, snáď áno, keďže ste sa dostali až sem. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby, snáď vás nezabili. Ak by ste mali niake želanie na short story stačí mi napísať. Vidíme sa neskôr. Love you ❤
Eily
